Prečo sa vajcia považovali za rizikové?
Vaječné žĺtky obsahujú pomerne veľké množstvo cholesterolu. Práve preto sa od 60. rokov minulého storočia odporúčalo obmedziť jeho príjem v strave. V mnohých výživových odporúčaniach sa uvádzalo, že človek by nemal prijať viac než približne 300 miligramov cholesterolu denne. Keďže jedno veľké vajce obsahuje viac než 200 miligramov cholesterolu, vajcia sa rýchlo dostali na zoznam potravín, ktoré by sa mali konzumovať len zriedka.
Postupne sa však začalo ukazovať, že súvislosť medzi cholesterolom v potrave a hladinou cholesterolu v krvi nie je taká silná, ako sa kedysi predpokladalo. Preto boli tieto prísne odporúčania v roku 2016 z oficiálnych výživových smerníc odstránené.
Nové poznatky z výskumu
Novšie štúdie naznačujú, že väčší vplyv na hladinu cholesterolu v krvi má nasýtený tuk, nie samotný cholesterol v potravinách. Nasýtené tuky sa nachádzajú napríklad v masle, tučnom mäse, plnotučných mliečnych výrobkoch alebo niektorých olejoch. Výskum publikovaný v roku 2025 v odbornom časopise American Journal of Clinical Nutrition ukázal zaujímavé výsledky. Účastníci štúdie jedli počas piatich týždňov dve vajcia denne ako súčasť stravy s nízkym obsahom nasýtených tukov. Vedci zistili, že u nich došlo dokonca k zníženiu hladiny LDL cholesterolu, ktorý sa často označuje ako „zlý“ cholesterol. Naopak, strava s vyšším obsahom nasýtených tukov viedla k menej priaznivým výsledkom.
Ako vzniká cholesterol v tele?
Dôležitým faktom je, že väčšina cholesterolu v našom tele nevzniká priamo z potravín. Produkuje ho pečeň. Podľa odborníkov zohrávajú veľkú úlohu aj genetické faktory. Niektorí ľudia reagujú na cholesterol v strave citlivejšie, zatiaľ čo u iných má jeho príjem len malý vplyv. Odhaduje sa, že približne 60 až 80 percent hladiny cholesterolu je ovplyvnených genetickými faktormi. Zvyšných 20 až 40 percent súvisí so stravou a životným štýlom.
Prečo sú vaječné žĺtky výživné?
Ak sa človek rozhodne vynechať vaječné žĺtky, prichádza o veľkú časť výživových látok. Väčšina živín vo vajci sa totiž nachádza práve v žĺtku. Jedno veľké vajce obsahuje napríklad približne 3 gramy bielkovín, vápnik, fosfor, draslík a selén. Okrem toho je zdrojom vitamínov A, D, E a K. Obsahuje tiež cholín, ktorý je dôležitý pre správne fungovanie mozgu, a látky ako luteín a zeaxantín, ktoré podporujú zdravie očí. Niektoré z týchto živín sú v potravinách pomerne vzácne. Napríklad vitamín D alebo cholín sa nenachádzajú vo veľkom množstve v mnohých bežných potravinách.
Koľko vajec je primerané množstvo?
Aj keď vajcia majú množstvo výživových výhod, odborníci odporúčajú konzumovať ich s mierou. Podľa odporúčaní American Heart Association môžu zdraví dospelí bezpečne zjesť jedno až dve vajcia denne. Ľudia, ktorí majú zvýšený cholesterol alebo rodinnú predispozíciu k problémom s cholesterolom, by mali byť opatrnejší. V takých prípadoch sa často odporúča obmedziť počet vaječných žĺtkov na približne štyri až šesť týždenne.
Záver
Vajcia už dnes odborníci nepovažujú za hlavného vinníka vysokého cholesterolu. Moderné výskumy ukazujú, že väčší vplyv na zdravie srdca má celkové zloženie stravy, najmä množstvo nasýtených tukov. Ak sa konzumujú v primeranom množstve a ako súčasť vyváženej stravy, môžu byť hodnotnou a výživnou potravinou. Pre mnohých ľudí tak zostávajú jednoduchým a dostupným zdrojom dôležitých živín.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: zaujimavysvet.sk
