Začiatok školského roka je pre deti spojený nielen s učením sa matematiky, jazykov či nových predmetov. Rovnako dôležitú životnú lekciu môžu získavať aj doma, a to pri narábaní s vlastnými peniazmi.
Prvé vreckové totiž nemusí byť iba pár eur na sladkosť či drobnú radosť. Môže byť prvým malým rozpočtom, na ktorom sa dieťa naučí plánovať, sporiť a rozhodovať sa medzi tým, čo chce teraz, a tým, na čo si musí počkať.
Odborníci upozorňujú, že s finančným vzdelávaním netreba čakať až do tínedžerského veku. Finančné návyky sa formujú postupne, od prvých skúseností s peniazmi až po neskoršie investovanie.
Investujú mladí svoje peniaze?
Analýza Wood & Company poukazuje zároveň na zaujímavý paradox medzi mladými Slovákmi. V investovanie si verí 45,3 percenta ľudí vo veku 18 až 26 rokov, čo je viac ako pri celej populácii Slovenska, kde tento podiel dosahuje 42,5 percenta.
Ich skutočné vedomosti sú však slabšie. V Indexe investičnej gramotnosti dosiahli mladí hodnotu 84,4 bodu, zatiaľ čo priemer za celú krajinu bol 92,4 bodu. Záujem mladých o investovanie pritom rastie.
Každý mesiac investuje približne tretina z nich a takmer štvrtina investuje nepravidelne. Ďalších viac ako 30 percent síce zatiaľ neinvestuje, ale plánuje s tým začať. Medzi dôvodmi, pre ktoré mladí peniaze neinvestujú, patrí najmä obava, že investovaniu nerozumejú, nedostatok voľných peňazí a strach zo straty.
Vreckové ako základ pre neskoršie rozhodnutia
Práve preto môže byť už detské vreckové dôležitým základom pre neskoršie finančné rozhodovanie. Podľa Wood & Company neexistuje jeden správny vek, v ktorom by sa malo začať s finančným vzdelávaním alebo investovaním.
Predškolák sa môže učiť hodnotu peňazí prostredníctvom pokladničky a jednoduchého vysvetlenia, že peniaze rodičia získavajú prácou. Dieťa si môže skúsiť rozdeliť peniaze medzi okamžité minutie a odloženie na niečo, po čom túži.
S nástupom do školy môže prísť pravidelné vreckové. Podstatnejšia než jeho presná výška je pravidelnosť a možnosť, aby dieťa samo rozhodovalo, čo s peniazmi urobí.
Postupná príprava do dospelého života
Postupne sa tak učí plánovať, vytvárať si jednoduchý rozpočet a rozlišovať medzi sporením a investovaním. Pri sporení si peniaze odkladá napríklad na rezervu alebo na bližší cieľ, pri investovaní im dáva dlhší čas na možné zhodnotenie.
Na význam času a výnosu možno deti upozorniť neskôr. Wood & Company uvádza modelový príklad, podľa ktorého by pri pravidelnom investovaní 50 eur mesačne počas 20 rokov a pri priemernom výnose 7 percent ročne výsledná suma predstavovala približne 26-tisíc eur.
Pri rovnakom mesačnom vklade a rovnakom predpokladanom výnose, ale iba počas desiatich rokov, by išlo približne o 8,7-tisíca eur. Pri 20 eurách mesačne počas 20 rokov by výsledná suma predstavovala približne 10,4-tisíca eur.
Pri sporení 50 eur mesačne počas 20 rokov s úrokom dve percentá ročne by išlo približne o 14,7-tisíca eur. Ide pritom o modelové výpočty, nie o garantované budúce výnosy.
Dôveryhodná informácia a investičný tip
Starší školáci sa už môžu zoznamovať s infláciou, zloženým úročením, rizikom či princípom diverzifikácie. Stredoškoláci môžu postupne premýšľať nad celým investičným portfóliom, investičným horizontom a tým, ako rozdeliť peniaze medzi rôzne typy aktív.
Súčasťou finančného vzdelávania by mala byť aj schopnosť rozlíšiť dôveryhodnú informáciu od investičného tipu zo sociálnych sietí. Podobný prístup odporúča aj spoločnosť Partners. Prvé vreckové môže podľa nej prísť už s nástupom do školy.
„Vreckové nie je odmena za to, že dieťa poslúcha. Je to malý tréningový rozpočet, na ktorom sa učí rozhodovať a niesť dôsledky svojich rozhodnutí,“ hovorí odborník na osobné financie z Partners Erik Babušiak.
Peniaze na obedy, cestovné a školské potreby
Pre prváka môže ísť podľa odporúčaní spoločnosti približne o jedno až tri eurá týždenne. Pre deti vo veku 10 až 12 rokov približne o tri až šesť eur týždenne, tínedžeri vo veku 13 až 15 rokov môžu postupne prejsť na približne 20 až 40 eur mesačne a pri veku 16 až 18 rokov môže orientačné rozpätie predstavovať 40 až 70 eur mesačne.
Ide však iba o orientačné sumy, nie o univerzálny cenník. Výška vreckového by mala závisieť od možností rodiny a predovšetkým od toho, čo si z neho má dieťa platiť.
Peniaze na obedy, cestovné, školské pomôcky či telefón je podľa Partners vhodné oddeliť od voľného vreckového. Dieťa tak vie, ktorú časť rozpočtu môže použiť podľa vlastného uváženia a ktorá slúži na nevyhnutné výdavky.
Rozdelenie peňazí do troch častí
Dôležitá je aj frekvencia. Mladšie deti ešte nedokážu dobre plánovať celý mesiac, preto je vhodnejšie týždenné vreckové. S pribúdajúcim vekom sa interval môže predlžovať a tínedžer môže postupne prejsť na mesačný rozpočet. Ak peniaze minie skôr, rodič by ich podľa odborníkov nemal automaticky dopĺňať.
„Rodič môže s dieťaťom prebrať, čo sa stalo, ale nemal by jeho rozpočet automaticky zachraňovať. Je lepšie urobiť chybu za tri eurá v detstve ako za stovky eur v dospelosti,“ upozorňuje Babušiak.
Dobrým pomocníkom môže byť aj jednoduché rozdelenie peňazí do troch častí. Jedna slúži na okamžité minutie, druhá na odkladanie na konkrétny cieľ a tretia zostáva ako rezerva.
Kategórie v bankovej aplikácii
Pri starších deťoch môžu rovnaké kategórie fungovať aj v bankovej aplikácii. Zmyslom nie je presné dodržiavanie percent, ale vytvorenie návyku, že časť peňazí sa odkladá hneď.
Postupne sa mení aj spôsob, akým deti s peniazmi pracujú. Mladším môže pomôcť hotovosť, pri ktorej priamo vidia, ako mince a bankovky z peňaženky ubúdajú. Neskôr prichádza na rad bankový účet a platobná karta.
„Na kartu je dieťa pripravené vtedy, keď rozumie, že karta nie sú peniaze navyše, vie si skontrolovať zostatok a dokáže dodržať bezpečnostné pravidlá,“ vysvetľuje Babušiak.
Limity a upozornenia na platby
Pri platobnej karte by preto rodičia mali nastaviť primerané limity a upozornenia na platby. Dieťa by zároveň malo vedieť, že PIN, heslá a bezpečnostné kódy sa nikomu neposielajú a že nákup v počítačovej hre či predplatné predstavujú skutočný výdavok.
Pri strate karty alebo telefónu by malo okamžite upozorniť rodiča. Vreckové však podľa Partners nie je vhodné miešať s odmeňovaním za známky alebo bežné povinnosti v domácnosti. Ak sa jeho výška neustále mení podľa známok, upratanej izby či nálady rodiča, dieťa sa podľa odborníkov nenaučí plánovať stabilný rozpočet.
Mimoriadna odmena za väčšiu jednorazovú prácu alebo primeranú brigádu môže naopak ukázať rozdiel medzi pravidelným rozpočtom a zarobeným príjmom. Veľkú úlohu pritom zohrávajú samotní rodičia.
Diskusia o výnose, riziku a zisku
Podľa OECD sú významným zdrojom finančného vzdelávania detí a rozhovory o míňaní, sporení či nákupoch súvisia s vyššou finančnou gramotnosťou. Rodič preto nemusí byť investičným expertom.
Podstatnejšie je, aby sa s dieťaťom o peniazoch rozprával a išiel mu vlastným príkladom. Ak rodič sám investuje, môže dieťa postupne zapojiť aj do tejto oblasti. Malému dieťaťu stačí vysvetliť, že časť peňazí sa odkladá na budúcnosť.
Školákovi môže ukázať, že každý mesiac investuje určitú sumu, a starší tínedžer už môže sledovať vývoj investície a diskutovať o výnose, riziku, inflácii či dôležitosti času.
Cieľom pritom nie je naučiť deti naspamäť finančné pojmy. Dôležitejšie je vytvoriť návyk premýšľať o peniazoch, plánovať a niesť primeranú zodpovednosť za vlastné rozhodnutia.
Cesta od prvej pokladničky cez vreckové a sporenie až k investovaniu tak môže byť postupným tréningom, ktorý dieťa využije aj v dospelosti pri rozhodovaní o bývaní, úsporách, investíciách či zabezpečení na dôchodok.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
