Slováci zarábajú viac, no v peňaženkách to necítia. Nová prognóza prináša nepríjemné zistenia

Slováci si mali v budúcom roku finančne polepšiť výraznejšie. Ešte v júni Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) predpokladala, že reálne mzdy, teda zárobky po zohľadnení zdražovania, vzrastú v roku 2027 o 2,2 percenta. Najnovšie však očakáva rast len o 1,2 percenta. Hoci ide o rozdiel jedného percentuálneho bodu, v praxi to znamená, že rast platov bude domácnostiam prinášať menšiu finančnú úľavu, než sa pôvodne predpokladalo.

Vyplýva to z novej makroekonomickej prognózy RRZ, ktorú rozpočtová rada zverejnila v pondelok 9. novembra. Dokument zároveň upozorňuje na problém, ktorý Slováci poznajú aj bez ekonomických štatistík. Napriek rastúcim výplatám im po zaplatení bežných výdavkov nemusí zostávať viac peňazí. Dôvodom nie sú iba vysoké ceny, ale aj vyššie dane a odvody.

Prečítajte si tiež: VIDEO: Výplaty Slovákov rástli, no peniaze miznú rovnako. Kde robíme najväčšiu chybu?

Výplata môže narásť o 75 eur. Koľko z toho zhltne zdražovanie?

Pozrime sa na jednoduchý príklad. Predstavme si zamestnanca, ktorý zarába 1 700 eur v hrubom mesačne. Ak by mu budúci rok mzda vzrástla o 4,4 percenta, teda presne podľa najnovšej prognózy priemerného rastu nominálnych miezd RRZ, dostal by sa na 1 774,80 eura. Na výplatnej páske by si tak polepšil o 74,80 eura mesačne. Lenže rozpočtová rada na rok 2027 zároveň očakáva infláciu 3,2 percenta. Aby si náš zamestnanec za svoju hrubú mzdu mohol kúpiť to isté ako predtým, potreboval by z pôvodných 1 700 eur zvýšenie približne o 54 eur.

Po zohľadnení predpokladaného zdražovania by mu tak zo zvýšenia zostalo v prepočte na dnešnú kúpnu silu len necelých 20 eur mesačne navyše. Ide o ilustračný prepočet hrubej mzdy a inflácie, nie o výpočet čistej výplaty. Skutočný výsledok závisí aj od daní, odvodov a toho, o koľko konkrétnemu človeku zamestnávateľ zvýši plat. Príklad však ukazuje podstatu problému. Číslo na výplatnej páske môže vyzerať povzbudivo, ale veľkú časť zvýšenia pohltia vyššie ceny.

Zvýšenie platu ešte nemusí znamenať výraznú finančnú úľavu. Podľa najnovšej prognózy môže veľkú časť prilepšenia v roku 2027 pohltiť rast cien.Pexels

To, že mzda rastie, ešte neznamená, že si za ňu kúpime viac

Nejde pritom iba o predpoveď na budúci rok. Podobný vývoj ukázali už tohtoročné údaje. Podľa Štatistického úradu SR dosiahla priemerná hrubá mzda na Slovensku v druhom štvrťroku 2026 úroveň 1 707 eur. Medziročne vzrástla o 3,2 percenta, teda približne o 53 eur.

Po započítaní inflácie však reálne mzdy klesli o 0,5 percenta. Zamestnanci tak v priemere dostávali viac eur než pred rokom, ale ich výplaty mali o niečo nižšiu kúpnu silu. Išlo o prvý medziročný pokles reálnych miezd po desiatich štvrťrokoch rastu.

Za celý prvý polrok pritom reálne mzdy ešte rástli, takže nemožno hovoriť o nepretržitom zhoršovaní počas celého roka. Rozpočtová rada však upozorňuje na ďalší problém. Podľa jej aktuálneho výhľadu reálne disponibilné príjmy domácností v roku 2026 stagnujú.

Tento údaj nezahŕňa iba mzdy. Zjednodušene vyjadruje, ako sa vyvíjajú peniaze, ktoré majú domácnosti k dispozícii z rôznych príjmov po zohľadnení daní, odvodov a rastu cien. Preto môžu priemerné reálne mzdy za celý rok mierne vzrásť, no celková finančná situácia domácností sa výraznejšie nezlepší.

Štát si z výplat berie viac. Za rovnakú hrubú mzdu zostáva Slovákom v čistom menej

Vyššie ceny nie sú jediným dôvodom, prečo domácnostiam zostáva menej peňazí. Od januára 2026 sa totiž zvýšili aj zdravotné odvody, ktoré zamestnanci platia zo svojich výplat. Sadzba zdravotného poistenia vzrástla zo štyroch na päť percent. Sociálne odvody zostali na úrovni 9,4 percenta hrubej mzdy. Pri výpočte čistej výplaty však treba zohľadniť oboje, rovnako ako daň z príjmu.

Pozrime sa na príklad zamestnanca, ktorý zarába 1 700 eur v hrubom mesačne. Nemá deti, uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane a jeho plat sa oproti minulému roku nezmenil.

Hoci zamestnanec stále zarába rovnakých 1 700 eur v hrubom, v roku 2026 mu na účet príde o 10,39 eura mesačne menej než vlani. Pri nezmenenej mzde počas celého roka predstavuje rozdiel približne 125 eur. Samotné zdravotné odvody mu pritom vzrástli o 17 eur mesačne. Časť tohto zvýšenia vykompenzovala nižšia daň z príjmu, keďže v roku 2026 vzrástla nezdaniteľná časť základu dane.

Živnostníci platia na minimálnych odvodoch takmer o tisíc eur ročne viac

Ešte výraznejší rozdiel vidieť pri živnostníkoch, ktorí platia minimálne sociálne a zdravotné odvody. V roku 2025 odvádzali mesačne spolu 344,27 eura. Od januára 2026 sa ich minimálne povinné platby zvýšili na 425,03 eura mesačne.

Rozdiel predstavuje 80,76 eura mesačne, teda 969,12 eura za rok. Pre živnostníka, ktorému sa príjmy nezvýšili, to znamená takmer tisíc eur ročne navyše len na minimálnych odvodoch. Tieto peniaze mu už nezostanú na vlastné výdavky, úspory či podnikanie. Nie každý živnostník však platí uvedené minimum. Skutočná výška odvodov závisí od jeho príjmov, vymeriavacieho základu a podmienok poistenia. Od júla 2026 navyše platia pre časť SZČO s nižšími príjmami osobitné pravidlá sociálneho poistenia.

Pre zamestnancov aj živnostníkov tak platí, že im môžu po zaplatení povinných platieb zostávať menšie sumy než pred rokom. Keď sa k tomu pridajú vyššie ceny bývania, dopravy či ďalších bežných výdavkov, ani rast príjmov nemusí automaticky priniesť zlepšenie finančnej situácie.

Súvisiace články

Celý život ste pracovali, no v odhade dôchodku vám môžu chýbať roky. Na čo si dať pozor?

Šetríte na vlastný byt? Ceny vám utekajú pred očami. Bývanie na Slovensku zdraželo o takmer 11 %

Dôchodky od januára porastú o 3,4 %. Pozrite si, koľko eur dostanete navyše

Rodina s dvoma deťmi môže podľa RRZ prísť o stovky eur. Čo jej z peňaženky ukrojí najviac?

Vyššie odvody sú len jednou časťou konsolidácie. Štát zmenil aj pravidlá daní, niektorých sociálnych dávok či podpory pri splácaní hypoték. Rozpočtová rada preto zisťovala, koľko peňazí tieto opatrenia zoberú slovenským rodinám dokopy. V podrobnej analýze konsolidačného balíčka na rok 2026, zverejnenej v novembri 2025, RRZ odhadla, že rodinám zostane v priemere o 2,1 percenta menej peňazí, než keby sa opatrenia neprijali. V prepočte ide približne o 376 eur ročne na rodinu.

Ako sa rozpočtová rada dopracovala k týmto sumám?

Analytici nevychádzali z jednej modelovej výplaty. Použili údaje o príjmoch, daniach, odvodoch a zložení rodín, ktoré následne premietli do podmienok roku 2026. Potom porovnali dve situácie: koľko peňazí by rodinám zostalo podľa pravidiel platných pred prijatím konsolidačného balíčka a koľko im zostane po zavedení nových opatrení. Zohľadnili pritom aj očakávaný vplyv konsolidácie na rast miezd.

Najväčší podiel na celkovom znížení príjmov má podľa RRZ zvýšenie zdravotných odvodov. Samotné opatrenie zodpovedá za približne 0,7 percentuálneho bodu z celkového 2,1-percentného poklesu. Ďalších približne 0,5 percentuálneho bodu pripadá na zmeny sociálnych odvodov živnostníkov, najmä zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu a nové pravidlá vzniku povinného poistenia. Vyššie sadzby dane z príjmov pridávajú približne 0,4 percentuálneho bodu a pomalší rast miezd ďalších 0,2 percentuálneho bodu. Zvyšok tvoria ďalšie opatrenia a ich vzájomné pôsobenie.

Rozpočtová rada tak do výpočtu zahrnula aj zmeny, ktoré sa nemusia prejaviť priamo na výplatnej páske, napríklad úpravy podpory v nezamestnanosti, zmrazenie sumy 13. dôchodku alebo zrušenie štátneho príspevku na zvýšené splátky hypoték.

Pri rodine s dvoma deťmi predstavuje 858 eur v prepočte približne 71,50 eura mesačne. Neznamená to však, že každá štvorčlenná rodina príde presne o túto sumu. Niektoré domácnosti stratia menej, iné viac. Záleží najmä na tom, koľko rodičia zarábajú, či sú zamestnaní alebo podnikajú a ktorých opatrení sa ich situácia týka. Zaujímavé pritom je, že podľa RRZ výsledok nezávisí ani tak od počtu detí, ako skôr od príjmov rodičov. Samotný konsolidačný balíček totiž neobsahuje nové opatrenia zamerané priamo na detské dávky.

Najväčší zásah pocítia rodiny živnostníkov. Ešte výraznejšie rozdiely odhalilo porovnanie rodín podľa toho, či niektorý z rodičov podniká. V rodinách s deťmi, kde je aspoň jeden dospelý živnostníkom, RRZ odhadla priemerný negatívny dosah na 1 056 eur ročne. V rodinách s deťmi bez živnostníka dosahuje približne 532 eur.

Dôvodom sú predovšetkým zmeny v platení sociálnych a zdravotných odvodov, ktoré sa k ostatným konsolidačným opatreniam pripočítavajú. Rozpočtová rada zároveň upozorňuje, že výsledky pri živnostníkoch treba interpretovať opatrne. Oficiálne daňové údaje nemusia vždy presne vystihovať ich skutočnú ekonomickú situáciu, čo môže skresľovať porovnania medzi príjmovými skupinami.

Podstatné však je, že konsolidácia nedopadá na všetkých rovnako. Najväčšie straty podľa výpočtov RRZ čakajú predovšetkým rodiny s pracovnými príjmami, osobitne tie, v ktorých niekto podniká.

Potraviny zlacneli, no bývanie a doprava zostávajú drahšie

Nie všetky ceny pritom rastú rovnako. A práve preto sa skúsenosti jednotlivých domácností môžu výrazne líšiť. Podľa septembrových údajov Štatistického úradu SR dosiahla medziročná inflácia 3,1 percenta. Za týmto priemerom sa však skrývali veľké rozdiely. Pohonné látky boli medziročne drahšie o 22,2 percenta. Ceny v kategórii bývania a energií vzrástli o 7,8 percenta. Naopak, potraviny a nealkoholické nápoje boli v priemere o 3,2 percenta lacnejšie než pred rokom.

Človek, ktorý každý deň dochádza autom desiatky kilometrov do práce, preto mohol pociťovať zdražovanie oveľa výraznejšie než domácnosť, ktorej výdavky tvoria vo väčšej miere potraviny. Zároveň platí, že nižšia inflácia ešte neznamená návrat cien na ich pôvodnú úroveň. Ak výrobok v minulosti výrazne zdražel a dnes jeho cena rastie pomalšie, stále zaň môžeme platiť podstatne viac než pred niekoľkými rokmi. Aj toto je dôvod, prečo môže človek pri pohľade na svoju výplatu a pri platení v obchode vnímať dve odlišné reality.

Ceny pohonných látok patria medzi výdavky, ktoré výrazne zaťažujú rozpočty domácností. Zdražovanie pociťujú najmä ľudia, ktorí autom pravidelne dochádzajú do práce.Pexels

Rok 2027 prinesie zlepšenie. Má však byť slabšie, než sa čakalo

Najnovšia prognóza RRZ nepredpovedá, že Slovákom budú budúci rok plošne klesať zárobky. Očakáva dokonca, že rast reálnych miezd sa oproti roku 2026 mierne zrýchli, z jedného percenta na 1,2 percenta. Zásadné je však porovnanie s tým, čo rozpočtová rada predpokladala ešte v júni.

Vtedy počítala v roku 2027 s rastom reálnych miezd o 2,2 percenta. Teraz odhad znížila na 1,2 percenta. Zároveň zvýšila predpokladanú infláciu z 2,7 na 3,2 percenta. Očakávaný nominálny rast priemerných miezd znížila zo 4,9 na 4,4 percenta. Znamená to, že Slováci si majú polepšiť, ale menej, než sa ešte pred niekoľkými mesiacmi očakávalo.

Výhľad je navyše priemerom za celé hospodárstvo. Niekto môže dostať vyššie prilepšenie, inému sa plat nezmení. Samotná prognóza nezaručuje zvýšenie výplaty žiadnemu konkrétnemu zamestnancovi. K určitému zlepšeniu spotreby domácností má podľa RRZ v roku 2027 prispieť aj pokračovanie energodotácií. Práve pri nich však rozpočtová rada upozorňuje na výraznú neistotu v ďalšom období.

Po roku 2027 môže prísť ďalší zásah do peňaženiek

Jedno z najvážnejších upozornení novej prognózy sa týka cien energií v roku 2028. RRZ vo svojom najpravdepodobnejšom scenári predpokladá, že po roku 2027 sa obnoví výraznejšie ozdravovanie verejných financií a štát prestane poskytovať energodotácie v súčasnej podobe. V takom prípade by domácnosti mohli čeliť podstatne vyšším nákladom.

Rozpočtová rada totiž v novembrovom dokumente predpokladá, že priemerné regulované ceny plynu v roku 2028 medziročne vzrastú o 38 percent. Ešte v júnovej prognóze pritom počítala iba s rastom o 0,8 percenta. Ide o výraznú zmenu výhľadu, nie však o schválené zdraženie.

Vláda zatiaľ nerozhodla, že v roku 2028 energopomoc definitívne skončí. Rovnako nie je stanovené, že všetkým domácnostiam automaticky stúpne celková faktúra za plyn o 38 percent. Výsledná cena bude závisieť od budúcich pravidiel pomoci, regulovaných taríf, trhových cien a spotreby konkrétnej domácnosti.

RRZ upozorňuje, že práve prípadné ukončenie dotácií spolu s ďalším zvyšovaním nákladov na energie môže v roku 2028 opäť zvýšiť infláciu. Vo svojej prognóze preto počíta s rastom spotrebiteľských cien o 3,7 percenta a rastom reálnych miezd iba o 0,1 percenta. Ak by sa tento scenár naplnil, kúpna sila priemerných zárobkov by sa v roku 2028 prakticky nezlepšila.

Prečítajte si tiež: Nové sumy gastrolístkov od decembra: Pozrite si, o koľko si prilepšíte a čo vám firma nezaplatí

Najväčší problém nie je len výška platu

Z najnovšej prognózy vyplýva, že rast výplat sám osebe slovenským domácnostiam finančnú úľavu nezaručí. Už dnes sa do ich príjmov premietajú vyššie odvody a daňové zaťaženie. Rast cien pritom nie je rovnomerný a najviac môže zasiahnuť domácnosti, ktoré veľkú časť svojho rozpočtu míňajú na bývanie, energie alebo dochádzanie do práce.

V roku 2027 by sa situácia mala mierne zlepšiť, no podľa najnovších prepočtov menej, než sa čakalo. O rok neskôr môže prísť ďalší tlak, najmä ak sa naplní scenár ukončenia energodotácií. Pre domácnosti tak nebude rozhodujúce len to, či im zamestnávateľ pridá 50 alebo 100 eur. Podstatné bude, koľko z tohto zvýšenia pohltia dane, odvody a účty, ktoré musia zaplatiť.

Práve v tom spočíva hlavné varovanie rozpočtovej rady: vyššia výplata ešte nemusí priniesť zlepšenie životnej úrovne, ktoré od nej ľudia očakávajú.