Zívanie je niečo, čo robí úplne každý človek bez ohľadu na vek. Objavuje sa dokonca už u plodov v maternici a nevyhýba sa ani zvieratám. Psy, mačky, opice či levy zívajú rovnako prirodzene ako ľudia. Napriek tomu ide o jeden z telesných prejavov, ktorý zostáva pre vedcov do veľkej miery záhadou.
Najčastejšie si ľudia spájajú zívanie s únavou alebo nedostatkom spánku. Keď sme ospalí, mozog spomaľuje svoju aktivitu a telo sa pripravuje na odpočinok. Zívanie sa preto dlho považovalo za spôsob, akým sa organizmus snaží zvýšiť prísun kyslíka do tela a prebudiť sa. Táto teória však dnes už nie je považovaná za úplne presnú.
Zívame pri únave, ale aj pri nervozite
Výskumy totiž ukázali, že množstvo kyslíka v krvi nemá so zívaním taký silný súvis, ako sa kedysi predpokladalo. Vedci dnes skôr veria, že zívanie pomáha regulovať teplotu mozgu, informuje Cleveland Clinic. Pri hlbokom nádychu a pohybe čeľuste dochádza k prúdeniu vzduchu a krvi, čo môže mozog mierne ochladzovať. Mozog podľa odborníkov funguje efektívnejšie pri optimálnej teplote, a práve zívanie môže byť spôsobom, ako si ju udržať.
Zaujímavé je, že ľudia nezívajú iba vtedy, keď sú unavení. Často sa objavuje aj pri strese, nervozite alebo pred dôležitým výkonom. Mnohí športovci zívajú pred pretekmi, študenti pred skúškami a niektorí ľudia dokonca tesne pred verejným vystúpením. Odborníci sa domnievajú, že v takýchto situáciách môže zívanie pomáhať mozgu zvýšiť pozornosť a pripraviť telo na záťaž.
Prečo zívame pri pohľade na zívajúceho človeka?
Vedci sa však zaoberajú aj tzv. nákazlivým zívaním. Stačí, aby niekto v miestnosti otvoril ústa a zívol si, a o pár sekúnd zíva ďalších niekoľko ľudí. Tento efekt funguje dokonca aj pri sledovaní videa, fotografií alebo pri čítaní článku o zívaní. Mnohí ľudia začnú zívať už len pri samotnej predstave.
Vedci sa domnievajú, že nákazlivé zívanie úzko súvisí s empatiou a sociálnym správaním. Štúdie ukázali, že ľudia sú náchylnejší zívať po členoch rodiny, priateľoch alebo blízkych osobách než po cudzích ľuďoch. Podobný jav bol pozorovaný aj u šimpanzov či psov, ktoré často „preberú“ zívanie od svojho majiteľa.
Práve preto niektorí odborníci predpokladajú, že nákazlivé zívanie vzniklo počas evolúcie ako forma sociálneho prepojenia skupiny. Mohlo pomáhať synchronizovať správanie členov skupiny, napríklad pri odpočinku alebo zvýšení pozornosti.
Objavuje sa až s rozvojom empatie
Výskumy zároveň naznačujú, že nákazlivé zívanie môže súvisieť s fungovaním takzvaných zrkadlových neurónov v mozgu. Ide o bunky, ktoré sa aktivujú nielen vtedy, keď niečo robíme sami, ale aj keď pozorujeme rovnakú činnosť u iných ľudí. Práve tieto neuróny zohrávajú dôležitú úlohu pri empatii, napodobňovaní a sociálnom učení.
Zaujímavosťou je, že malé deti zvyčajne nezačnú reagovať na cudzie zívanie okamžite. Nákazlivé zívanie sa často objavuje až okolo štvrtého alebo piateho roku života, teda v období, keď sa výraznejšie rozvíja schopnosť empatie a sociálneho vnímania.
Vedci tiež zistili, že niektoré neurologické alebo psychické poruchy môžu ovplyvniť reakciu na nákazlivé zívanie. Napríklad ľudia s autizmom alebo určitými typmi poškodenia mozgu môžu reagovať na zívanie druhých menej intenzívne.
Aj keď dnes existuje viacero teórií, odborníci priznávajú, že presný dôvod zívania stále nepoznáme. Je pravdepodobné, že nejde len o jednu funkciu, ale o kombináciu viacerých procesov v tele a mozgu.
