Slovenské firmy začínajú za rastúce teploty platiť čoraz vyššiu ekonomickú cenu. Letné horúčavy znižujú ich produktivitu, tržby aj zisky, pričom najvýraznejšie zasahujú odvetvia citlivé na počasie, ako sú poľnohospodárstvo, stavebníctvo, výroba a doprava.
Podľa najnovšieho výskumu Národnej banky Slovenska pritom firmy zatiaľ vo väčšej miere neinvestujú do opatrení, ktoré by im pomohli prispôsobiť sa rastúcim teplotám.
„Keď teplomer počas leta ukazuje 40 °C, väčšina z nás myslí na dovolenku alebo aspoň klimatizáciu. Mnohé firmy si však prestávku dovoliť nemôžu. Výroba musí pokračovať, stavby treba dokončiť a tovar rozviesť. No horúce dni súčasne znamenajú aj nižšiu produktivitu, slabšie tržby aj zisky,“ uvádza Roman Vasiľ, vedúci oddelenia klimatickej udržateľnosti v NBS.
Tlak aj na podnikateľské prostredie
Nejde pritom iba o problém krajín, ktoré sú na extrémne horúčavy zvyknuté. Európa je podľa Vasiľa najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete a teploty na nej rastú približne dvakrát rýchlejšie než globálny priemer. Rastúce teploty tak vytvárajú čoraz väčší tlak nielen na domácnosti a verejnú infraštruktúru, ale aj na podnikateľské prostredie.
Výskum NBS vychádzal z finančných údajov o slovenských firmách a podrobných meteorologických záznamov za roky 2013 až 2023. Výsledky ukázali, že vyššie teploty majú na podniky citeľný ekonomický dosah, najmä počas jarných a letných mesiacov.
Najviac ohrozené odvetvia
Najviac ohrozené sú odvetvia, ktorých fungovanie je výrazne závislé od počasia alebo citlivé na vysoké teploty. Poľnohospodárstvo, stavebníctvo, výroba a doprava pritom spolu vytvárajú približne 40 percent pridanej hodnoty slovenskej ekonomiky.
V odvetviach citlivých na teplo vedie zvýšenie priemernej letnej teploty o jeden stupeň Celzia k poklesu tržieb takmer o sedem percentuálnych bodov. Pri firme s tržbami jeden milión eur by tak išlo približne o 70-tisíc eur. Horúčavy pritom podľa výskumu nezasahujú iba do tržieb, ale prejavujú sa aj na výnosoch a ziskoch.
Nižšia výkonnosť ľudí
Za časťou problému stojí prirodzene nižšia výkonnosť ľudí. Pri extrémnych teplotách potrebujú zamestnanci viac prestávok, niektoré práce sa presúvajú na skoršie ranné hodiny a postup prác sa spomaľuje. Pri stavebníctve môže byť takýto efekt obzvlášť viditeľný, keď sa počas horúcich dní časť činností nedá vykonávať v rovnakom rozsahu ako za bežných podmienok.
Vysoké teploty však podľa zistení NBS nezasahujú iba pracovníkov. Horúčavy môžu narúšať fungovanie podniku ako celku. Stroje sa môžu prehrievať, firmy musia meniť organizáciu práce podľa teploty počas dňa a zároveň rastie potreba chladenia. Ekonomický dopad tak môže vzniknúť aj v situácii, keď počet zamestnancov alebo vyťaženosť výrobných liniek zostávajú nezmenené.
Investície do klimatizácie
Firmy by preto mohli na rastúce riziko reagovať investíciami do klimatizácie, chladenia, modernejších technológií či výrobných procesov odolnejších voči vysokým teplotám. Výskum však ukazuje, že takto zatiaľ postupuje iba menšia časť podnikov. Väčšina sa snaží letné straty skôr preklenúť znižovaním nákladov alebo využitím krátkodobých úverov.
Podľa NBS to naznačuje, že mnohé firmy reagujú na klimatické riziká až vtedy, keď sa ich negatívne dôsledky prejavia v hospodárskych výsledkoch. Takýto prístup však môže byť do budúcnosti čoraz nákladnejší. Klimatické scenáre totiž počítajú s častejšími a intenzívnejšími vlnami horúčav a sucha.
Ak budú extrémne teploty pribúdať, môžu sa zvyšovať aj straty podnikov. Bez účinnejších adaptačných opatrení by sa tak negatívne dôsledky nemuseli zastaviť pri jednotlivých firmách, ale mohli by postupne zasiahnuť aj výkonnosť celej ekonomiky.
Ekonomické straty
Investície do prispôsobenia sa klimatickým zmenám preto podľa Vasiľa nemožno vnímať iba ako environmentálnu otázku. Dôležitú úlohu by mala mať aj hospodárska politika. Firmám môže pomôcť lepší prístup k adaptačným technológiám, podpora investícií do výrobných procesov odolných voči horúčavám či cielená pomoc podnikom v najviac ohrozených odvetviach.
Dni, keď teploty vystupujú k hranici 40 stupňov Celzia, tak už nie sú iba otázkou počasia. Pre slovenské firmy znamenajú aj konkrétne ekonomické straty. Čím častejšie sa budú extrémne horúčavy opakovať, tým väčší význam bude mať schopnosť podnikov pripraviť sa na ne vopred, namiesto toho, aby riešili ich následky až po vzniku škôd.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
