Pohyb ovplyvňuje mozog viac, než sa predpokladalo
Výskumníci z Pensylvánskej štátnej univerzity skúmali myši a pomocou špeciálnych zobrazovacích metód sledovali, čo sa deje v ich mozgu počas pohybu.
Zistili, že pri kontrakciách brušných svalov dochádza k jemným tlakovým zmenám, ktoré sa prenášajú až do oblasti mozgu. Tie následne rozhýbu mozgovomiechový mok – tekutinu, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri ochrane a čistení mozgu.
Mozog funguje trochu ako hydraulický systém
Vedci prirovnali celý proces k hydraulickému čerpadlu. Keď sa brušné svaly napnú, tlak sa prenesie cez chrbticu smerom nahor a mozog sa mierne pohne vo vnútri lebky.
Práve tento nenápadný pohyb môže podľa odborníkov pomáhať presúvať tekutiny a odplavovať odpadové látky, ktoré sa v mozgu počas dňa hromadia.
Vedci sledovali mozog počas chôdze
Počas experimentu myši kráčali na malých bežiacich pásoch, zatiaľ čo vedci detailne sledovali ich mozgovú aktivitu. Ukázalo sa, že mozog reagoval prakticky okamžite po každom pohybe brušných svalov.
Výskumníci následne tlak simulovali aj u uspatých myší a potvrdili, že práve brušná oblasť je zdrojom týchto zmien.
Tento proces môže súvisieť aj s ochoreniami mozgu
Mozgovomiechový mok pomáha odstraňovať látky, ktoré môžu byť spojené s neurodegeneratívnymi ochoreniami. Vedci preto predpokladajú, že pravidelný pohyb môže mať významný vplyv na dlhodobé zdravie mozgu.
Zaujímavé je aj to, že počas spánku sa tento tok tekutiny mení a funguje opačným smerom. Nový výskum by mohol pomôcť vysvetliť, prečo sa mozog správa inak počas bdenia a počas spánku.
Aj malé pohyby môžu mať význam
Podľa vedcov nemusí ísť len o intenzívne cvičenie. Mozog môže reagovať už pri obyčajnej chôdzi, natiahnutí tela či bežných pohyboch počas dňa.
Výskumníci preto upozorňujú, že aj nenápadná fyzická aktivita môže hrať väčšiu úlohu pre zdravie mozgu, než sa doteraz predpokladalo.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: zaujimavysvet.sk
