Všeobecná lekárka Suzanne Wylie upozorňuje, že telo nerozlišuje medzi človekom, ktorý fajčí denne, a tým, kto si zapáli len občas. Z biologického hľadiska totiž každá cigareta prináša rovnakú dávku toxických látok, teda nikotín, oxid uhoľnatý, decht a množstvo ďalších chemikálií.
„Kardiovaskulárny systém reaguje takmer okamžite, už po jednej cigarete,“ vysvetľuje. Dochádza k zvýšeniu tepovej frekvencie, krvného tlaku, zúženiu ciev a dočasnému zníženiu prísunu kyslíka v dôsledku oxidu uhoľnatého.
Škody z cigariet sa sčítavajú
Výskumy z Veľkej Británie ukázali, že fajčí približne jeden z ôsmich ľudí a až tretina z nich sa označuje za sociálnych fajčiarov. To znamená, že mnohí si neuvedomujú, že patria do rizikovej skupiny, informuje portál LadBible.
Lekári pritom upozorňujú, že škodlivosť nevzniká až po rokoch pravidelného fajčenia. Už nízka frekvencia môže zvýšiť riziko infarktu a mozgovej príhody, rakoviny pľúc, úst, hrdla a pažeráka či poškodenia ciev a zhoršenia krvného obehu.
Zvlášť nebezpečné je spojenie cigarety s alkoholom. Obe látky majú karcinogénne účinky a navzájom sa zosilňujú, preto je fajčenie na párty alebo v bare rizikovejšie, než sa zdá. Sociálni fajčiari si často myslia, že telo má čas sa medzi jednotlivými cigaretami „vyčistiť“. V skutočnosti však dochádza ku kumulatívnemu efektu a škody sa postupne sčítavajú.
Nikotín navyše mení fungovanie mozgu už po malých dávkach. Aj nepravidelné fajčenie môže viesť k závislosti, pretože mozog si začne spájať cigaretu s odmenou, relaxom alebo sociálnou situáciou. Práve preto mnoho ľudí po rokoch zistí, že z občasného zvyku sa stal pravidelný rituál.
Ďalšie riziká fajčenia
Okrem rakoviny a srdcovo-cievnych chorôb má fajčenie aj menej známe dôsledky. Spája sa so zhoršením kvality pleti a rýchlejším starnutím kože, slabšou imunitou a častejšími infekciami, pomalším hojením rán, zníženou fyzickou kondíciou a kapacitou pľúc či negatívnym vplyvom na plodnosť u mužov aj žien. Aj niekoľko cigariet mesačne môže zhoršiť funkciu ciev, čo sa prejaví napríklad chladnými končatinami alebo únavou pri športe.
Lekárka preto zdôrazňuje, že rozdiel je iba v intenzite, nie v samotnom riziku. „Len spoločensky“ neznamená bezpečne. Každé vystavenie tabakovému dymu má okamžité aj dlhodobé následky.
Najväčším problémom sociálneho fajčenia je paradoxne práve pocit kontroly. Ľudia nemajú motiváciu prestať, pretože si myslia, že nefajčia „dosť na to“, aby im to škodilo. Medicína však hovorí opak, telo si pamätá každú cigaretu.
Vyhýbajte sa aj pasívnemu fajčeniu
Pozor by si však mali dať aj tí, ktorí si sami nezapaľujú. Pasívne fajčenie, napríklad na párty, v bare či na terase medzi fajčiarmi, vystavuje telo rovnakým toxickým látkam, len v menšej koncentrácii. Dym obsahuje tisíce chemikálií a jemné častice, ktoré prenikajú hlboko do pľúc a dráždia cievy aj dýchacie cesty.
Aj krátkodobé vystavenie môže vyvolať bolesti hlavy, podráždenie očí či kašeľ a pri opakovaní zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení a rakoviny pľúc. Ani pobyt v zadymenej spoločnosti teda nie je pre organizmus „neutrálna“ situácia a mali by ste sa mu ako nefajčiar vyhýbať.
