Menopauza je prirodzený proces, ktorý skôr či neskôr čaká každú ženu. Priemerne k nej dochádza vo veku 50 až 51 rokov, no v niektorých prípadoch sa začína oveľa skôr. Gynekológ prof. dr. hab. med. Robert Jach vysvetľuje kľúčové fakty o predčasnej menopauze, jej prejavoch a možnostiach liečby.
Príčiny a definícia predčasnej menopauzy
Analýzy zdravotnej dokumentácie ukazujú, že vek, v ktorom ženy prechádzajú menopauzou, sa v priebehu generácií zásadne nemení a zostáva na úrovni 50 až 51 rokov. Výnimkou sú silné fajčiarky, u ktorých sa menopauza štatisticky dostavuje o rok až rok a pol skôr.
Skutočná predčasná menopauza je však definovaná ako stav, ktorý nastane pred 40. rokom života. Ide o ochorenie, ktoré patrí medzi najčastejšie príčiny chýbajúcej ovulácie (zaradené Svetovou zdravotníckou organizáciou medzi hlavné poruchy menštruačného cyklu). V súčasnosti sa tento termín čoraz častejšie nahrádza presnejším medicínskym označením – predčasné zlyhanie vaječníkov (POI – primary ovarian insufficiency).
Môžeme proces starnutia vaječníkov zastaviť?
Zastaviť predčasnú menopauzu je rovnako nemožné ako zastaviť samotné starnutie. Znamená definitívne ukončenie menštruácie v dôsledku straty germinatívnej a následne aj hormonálnej funkcie vaječníkov. Slovo klimaktérium pochádza z gréčtiny a znamená rebrík – je to jednoducho ďalší stupeň v živote ženy.
Hoci tento proces nemožno zvrátiť, medicína dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života. K dispozícii je menopauzálna hormonálna terapia (HRT), ktorá pomáha zmierňovať nepríjemné symptómy spojené s poklesom hladiny estrogénu a estradiolu. Liečba nepredlžuje mladosť, ako sa mylne predpokladalo pred desiatkami rokov, ale stabilizuje hladiny hormónov a pomáha predchádzať zdravotným komplikáciám. Mala by sa nasadiť maximálne do desiatich rokov od nástupu symptómov.
Príznaky a vplyv na každodenný život
Predčasné zlyhanie funkcie vaječníkov so sebou prináša v prvom rade stratu plodnosti. Následne sa objavujú typické symptómy: poruchy zrážanlivosti krvi, návaly tepla, nočné potenie, búšenie srdca a výrazné zmeny nálad.
Veľmi častá je urogenitálna atrofia, čiže stenčenie sliznice vagíny a močových ciest. To vedie k bolestiam pri pohlavnom styku, vaginálnej suchosti, opakovaným infekciám a vo vážnejších prípadoch k skoršiemu nástupu osteoporózy. Pridružiť sa môže aj chronická únava, pokles libida či problémy so sústredením a pamäťou.
Varovné signály
Jedným z prvých varovných signálov sú nepravidelné menštruačné cykly, najmä ich skrátenie z bežných 28 na 20 až 24 dní. Ak sa k tomu pridružia návaly tepla, striedanie pocitov chladu a horúčavy či nočné budenie v studenom pote, je nevyhnutné konať. Najvhodnejšie je obrátiť sa na gynekológa-endokrinológa.
Vyšetrenie je mimoriadne komplexné. Lekár nehodnotí len samotné pohlavné hormóny, ale testuje celú os hypotalamus-hypofýza-vaječníky. Skontroluje funkciu štítnej žľazy, hladiny estradiolu a progesterónu, vitamínu D, vápnika, krvný obraz a metabolický profil. Nedostatok estrogénov totiž negatívne ovplyvňuje aj metabolizmus sacharidov a reguláciu krvných lipidov, čo sa následne odrazí v lekárskych výsledkoch.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
