Na zaujímavé závery rozsiahleho prehľadu vedeckých poznatkov upozornil portál News Medical. Vedci sa pozreli na údaje z demografie, epidemiológie, gerontológie aj genetiky a skúmali, čo majú spoločné ľudia, ktorí sa dožijú 100 a viac rokov. Výsledky publikované v odbornom časopise Minerva Medica ukazujú, že jednoduchý návod na storočný život zatiaľ nepoznáme.
Zdravý životný štýl je dôležitý. Sám však nestačí
Stredomorská strava, každodenné prechádzky, pravidelný pohyb, dostatok spánku či vyhýbanie sa návykovým látkam sa často spomínajú ako cesta k dlhovekosti. A nie bezdôvodne. Vyvážené stravovanie, fyzická aktivita a pevné sociálne väzby sa spájajú s nižším rizikom predčasného úmrtia, menším výskytom chronických ochorení a väčšou šancou zachovať si dobrú kondíciu aj vo vyššom veku.
To však ešte neznamená, že človek vďaka nim oslávi stovku. Autori prehľadu upozorňujú, že zatiaľ nemáme dostatočné dôkazy o konkrétnej kombinácii návykov, ktorá by výrazne zvyšovala pravdepodobnosť dožitia sa 100 rokov.
Rozdiel medzi „žiť dlhšie a zdravšie“ a „stať sa storočným človekom“ je teda podstatný. To prvé dokážeme svojím správaním výrazne ovplyvniť. Pri druhom už vstupujú do hry ďalšie okolnosti.
Zmena jedálnička môže priniesť roky života
Výsledky modelových štúdií pritom ukazujú, aký veľký význam môže mať stravovanie pre bežnú dĺžku života. Prechod z typickej západnej stravy na zdravší spôsob stravovania už v mladej dospelosti môže podľa citovaných modelov predĺžiť očakávanú dĺžku života približne až o desať rokov.
Ani tu však vedci nenašli konkrétnu diétu, pri ktorej by mohli povedať, že jej dodržiavanie výrazne zvyšuje šancu na dosiahnutie storočnice.
Zaujímavé je aj to, že samotní storoční ľudia sa počas života nestravovali vždy podľa dnešných predstáv o dokonale zdravom jedálničku. Ich stravovacie návyky môžu byť veľmi rozdielne. Častejšie sa medzi nimi objavuje skôr vyhýbanie sa dlhodobému prejedaniu než prísne diéty či neustále počítanie kalórií.
Ani pohyb nemá taký jednoduchý vzťah k dlhovekosti
Podobná situácia je pri fyzickej aktivite. Pravidelný mierny pohyb sa podľa analyzovaných údajov môže na populačnej úrovni spájať s predĺžením priemernej dĺžky života približne o dva až päť rokov.
Pri storočných ľuďoch však vzniká zaujímavý problém. Ak je niekto vo veku 95 či 100 rokov stále pohyblivý a aktívny, nemusí to automaticky znamenať, že práve pohyb spôsobil jeho dlhovekosť.
Vzťah môže fungovať aj opačne. Človek môže zostať aktívny práve preto, že jeho organizmus biologicky starne pomalšie. Dobrá fyzická kondícia tak môže byť nielen jednou z príčin zdravšieho starnutia, ale zároveň jeho dôsledkom.
Vedci sa pozreli aj na slávne „modré zóny“
Súčasťou hodnotenia boli aj takzvané modré zóny, teda oblasti známe vysokým podielom ľudí, ktorí sa dožívajú mimoriadne vysokého veku. Vedci sa venovali napríklad Sardínii, japonskej Okinawe, gréckej Ikarii či polostrovu Nicoya.
Jednou zo zaujímavostí týchto komunít je spôsob, akým je do života ich obyvateľov začlenený pohyb. Nemusí ísť o každodenné návštevy posilňovne ani presne naplánovaný tréning.
Fyzická aktivita je často prirodzenou súčasťou celého dňa. Ľudia chodia pešo, pracujú okolo domu alebo hospodárstva a vykonávajú bežné činnosti, ktoré ich nútia pravidelne sa hýbať.
Práve rozdiel medzi prirodzeným každodenným pohybom a niekoľkými hodinami organizovaného cvičenia týždenne je jedným z aspektov, ktoré pri skúmaní dlhovekosti nemožno ignorovať.
Dôležité môže byť aj to, ako človek premýšľa a s kým žije
Dlhovekosť nie je iba otázkou tela. Autori upozorňujú aj na psychologické a sociálne faktory. Optimizmus, pocit zmyslu života či emocionálna stabilita môžu človeku pomáhať lepšie zvládať chronický stres a podporovať zdravšie starnutie.
Významnú úlohu môžu zohrávať tiež rodinné a spoločenské väzby.
Niektoré údaje naznačujú, že manželstvo a spoločný život s partnerom sú spojené s vyšším prežívaním, pričom tento vzťah je výrazný najmä u mužov. U žien môže byť situácia odlišná. Mnohé ženy žijú ešte dlhé roky po smrti partnera bez toho, aby sa u nich objavil porovnateľne výrazný nárast rizika úmrtia.
Aj tieto rozdiely ukazujú, prečo je veľmi ťažké vytvoriť univerzálny recept na dlhý život.
Gény môžu rozhodovať viac, než sa zdá
Potom prichádza faktor, ktorý svojím životným štýlom zmeniť nedokážeme – genetika. Dedičnosť dĺžky života sa podľa údajov citovaných v prehľade bežne odhaduje približne na 20 až 30 percent.
Novšie modely však naznačujú, že skutočný vplyv génov môže byť ešte väčší, ak sa pri výpočtoch zohľadnia vonkajšie príčiny úmrtí.
Ešte zaujímavejší je genetický profil niektorých storočných ľudí. Vedci u nich nachádzajú aj génové varianty, ktoré sa bežne spájajú so zvýšeným rizikom určitých ochorení. Napriek tomu sa títo ľudia dožili mimoriadne vysokého veku.
Jedným z možných vysvetlení je, že ich organizmus disponuje ďalšími ochrannými mechanizmami, ktoré dokážu nepriaznivé genetické predispozície aspoň čiastočne kompenzovať.
Jednoduchý „recept na 100 rokov“ neexistuje
Záver vedcov preto nie je veľmi vhodný na zázračné návody na dlhovekosť. Dožitie sa mimoriadne vysokého veku zrejme vzniká súhrou biológie, genetiky, prostredia, sociálnych podmienok, udalostí počas celého života a do určitej miery aj náhody.
To však neznamená, že zdravý životný štýl nemá význam. Práve naopak. Zdravšie stravovanie, pravidelný pohyb, kvalitné sociálne vzťahy a ďalšie prospešné návyky môžu zvýšiť šancu na dlhší život a predovšetkým na to, aby človek prežil viac rokov v dobrom zdravotnom stave.
Rozdiel je v tom, že ani dokonale zdravý život nedokáže zaručiť stovku. Extrémna dlhovekosť zostáva výsledkom množstva faktorov, z ktorých niektoré dokážeme ovplyvniť a iné nie.
Článok má informačný charakter a nenahrádza individuálne odporúčania lekára alebo iného zdravotníckeho odborníka.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: svetzvedavo.sk
