Určite ste už niekedy videli človeka, ktorý sa pokojne prechádza parkom alebo ulicami mesta s rukami zopnutými za chrbtom. Tento spôsob chôdze si najčastejšie všimneme u starších ľudí. Pôsobí ako typický zlozvyk alebo milý osobný zvyk. V skutočnosti však toto držanie tela nie je celkom náhodné. Ovplyvňuje totiž polohu hornej časti tela aj spôsob, akým sa pri chôdzi pohybujú ruky.
Príjemnejšia poloha pre hornú časť tela
Keď si zopnete ruky za chrbtom, vyradíte ich z prirodzeného pohybu pri chôdzi. Zároveň sa ramená mierne posunú dozadu a horná časť tela sa môže narovnať.
Takáto poloha môže byť príjemná najmä po dlhom sedení. Ľudia, ktorí trávia veľa času pri počítači alebo pozeraním do smartfónu, často držia telo naklonené dopredu. Ruky za chrbtom v tomto prípade predstavujú akúsi protiváhu – telo sa na chvíľu dostane do inej polohy. To však neznamená, že je tento postoj automaticky lepší alebo zdravší. Pri bežnej chôdzi totiž majú ruky svoju dôležitú úlohu.
Prečo sa ruky pri chôdzi prirodzene pohybujú?
Pri chôdzi sa ruky a nohy zvyčajne pohybujú opačným smerom. Keď vykročíte pravou nohou, dopredu sa súčasne pohybuje ľavá ruka a naopak. Tento prirodzený pohyb rúk je bežnou súčasťou chôdze. Ak ho vedome obmedzíte, zmení sa aj spôsob, akým kráčate. Výskumy ukazujú, že obmedzenie alebo zmena pohybu rúk môže ovplyvniť celkový spôsob chôdze.
Svoju úlohu zohráva aj vek. U starších ľudí sa v priemere zmenšuje rozsah pohybu rúk pri chôdzi. Zároveň často robia kratšie kroky a pohybujú sa pomalšie. Aj to môže vysvetľovať, prečo ich držanie rúk pri pokojnej prechádzke vyzerá inak než pri rýchlej chôdzi.
Je teda „dedkovský postoj“ zdravý?
Nie nevyhnutne. A práve tu je zaujímavé zistenie.
Držanie rúk za chrbtom môže byť príjemné a na chvíľu umožňuje zaujať inú polohu tela. Nie je však dôvod považovať ho za mimoriadne zdravý spôsob chôdze. Voľný pohyb rúk má svoj význam. Výskumy u starších ľudí napríklad ukazujú, že výraznejší pohyb rúk môže zlepšiť stabilitu trupu počas chôdze. Novšie zistenia navyše naznačujú, že väčší rozsah pohybu rúk môže u seniorov súvisieť s vyššou rýchlosťou chôdze a dlhšími krokmi. Jednoducho povedané, to, čo je príjemné, nemusí byť automaticky aj prospešnejšie.
Prečo tento spôsob chôdze vidíme najmä u starších ľudí?
To, že si toto držanie tela všímame predovšetkým u seniorov, môže mať viacero príčin.
S pribúdajúcim vekom sa mení spôsob, akým chodíme. Mnohí ľudia spomaľujú, robia kratšie kroky a menej pohybujú hornou časťou tela. Zmenšuje sa aj prirodzený pohyb rúk.
Svoju úlohu môže zohrávať tiež držanie tela. Výraznejší predklon alebo zaoblenie hornej časti chrbta môžu ovplyvniť celkový pohybový vzorec.
Nie je však vedecky jednoznačne potvrdené, že práve tieto zmeny spôsobujú, že si starší ľudia pri chôdzi automaticky dávajú ruky za chrbát. Bolo by preto zjednodušením tvrdiť, že ich telo týmto spôsobom hľadá najvhodnejšiu polohu. Niektorí to pravdepodobne robia zo zvyku, iným je takáto poloha pohodlná a ďalší jednoducho uprednostňujú mať pri pokojnej prechádzke ruky v pokoji.
Čo si môžete z tohto gesta vziať do každodenného života?
Aj toto nenápadné gesto nám môže pripomenúť niečo dôležité.
Ak trávite dlhé hodiny za pracovným stolom, nemusíte zotrvávať celé hodiny v rovnakej polohe. Už len to, že vstanete, prejdete sa, rozhýbete ramená a zmeníte držanie tela, môže byť príjemnou zmenou. Na niekoľko krokov si môžete dať ruky aj za chrbát. Netreba z toho však robiť špeciálne cvičenie. Oveľa dôležitejšie je rozhýbať celé telo. Pri prirodzenej chôdzi totiž nerozhodujú iba nohy. Dôležitú úlohu zohrávajú aj ruky, horná časť tela a ich vzájomná súhra.
Ak teda pri najbližšej prechádzke stretnete niekoho s rukami zopnutými za chrbtom, pravdepodobne nejde o žiadnu tajnú múdrosť starších ľudí. Je to jednoducho poloha, ktorá niektorým vyhovuje pri pokojnej chôdzi.
A možno si ju po dlhom dni v kancelárii sami na chvíľu vyskúšate. Nemala by však nahrádzať pohyb.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
