Hoci genetika a vek zohrávajú pri demencii svoju úlohu, osud nášho mozgu nie je úplne vopred daný. Výskumy naznačujú, že približne 40 % rizika demencie možno ovplyvniť každodennými návykmi a aktivitami, ktorým sa počas života venujeme.
Demencia patrí medzi významné zdravotné problémy súčasnosti a počet ľudí s týmto ochorením má podľa odborníkov v nasledujúcich desaťročiach výrazne narastať. Práve preto sa vedci čoraz viac zameriavajú na to, čo môže pomôcť udržať mozog zdravý čo najdlhšie.
Jednou z možností sú aj pravidelné voľnočasové aktivity. Tie totiž môžu mozog stimulovať a zároveň spájať viacero ďalších činností prospešných pre jeho zdravie.
14 faktorov, ktoré môžu ovplyvniť riziko demencie
Lancetova komisia pre prevenciu, intervenciu a starostlivosť o ľudí s demenciou spojila výsledky rozsiahlych výskumov a identifikovala 14 ovplyvniteľných rizikových faktorov, ktoré súvisia s demenciou v rôznych obdobiach života.
Patria medzi ne:
- nižšia úroveň vzdelania v mladosti,
- strata sluchu,
- nedostatok pohybu,
- obezita,
- cukrovka,
- vysoká hladina cholesterolu,
- vysoký krvný tlak, najmä v strednom veku,
- fajčenie, najmä v dospelosti,
- nadmerná konzumácia alkoholu,
- neliečená strata zraku,
- znečistenie ovzdušia,
- traumatické poranenie hlavy,
- depresia,
- sociálna izolácia.
To však neznamená, že človek môže za to, ak uňho demencia vznikne. Výskum skôr naznačuje, že naše každodenné rozhodnutia môžu ovplyvniť zdravie mozgu a niektoré rizikové faktory sa dajú zmierniť.
Kognitívna rezerva pomáha mozgu zostať odolným
Vedci tento ochranný mechanizmus často vysvetľujú pojmom kognitívna rezerva. Vzdelávanie, zmysluplná práca a ďalšie aktivity, ktoré mozog stimulujú, môžu podľa odborníkov podporovať vytváranie a udržiavanie nervových spojení.
Vďaka bohatšej sieti nervových spojení môže byť mozog schopnejší prispôsobiť sa zmenám a nájsť alternatívne spôsoby, ako zvládať rôzne úlohy.
Ľudia s väčšou kognitívnou rezervou sa preto môžu lepšie vyrovnávať aj so zmenami v mozgu súvisiacimi so starnutím. Určité poškodenia pritom nemusia byť okamžite viditeľné navonok ani sa nemusia prejaviť výraznými problémami s pamäťou.
Ktoré hobby prospievajú mozgu?
Hobby patria medzi aktivity, ktorými možno kognitívnu rezervu podporovať. Štúdia z roku 2022 publikovaná v časopise Neurology ukázala, že ľudia, ktorí sa pravidelne venujú voľnočasovým aktivitám, mali nižšie riziko vzniku demencie než tí, ktorí sa im venovali menej.
Prospešné aktivity možno rozdeliť do troch základných skupín:
- Pohybové: Chôdza, záhradkárčenie či ďalšie aktivity, ktoré podporujú fyzickú kondíciu a zdravie ciev zásobujúcich mozog.
- Kognitívne: Riešenie hlavolamov, písanie, skladanie puzzle, učenie sa alebo používanie počítača, ktoré stimulujú myslenie.
- Spoločenské: Stretávanie sa s ľuďmi, členstvo v kluboch či rôznych skupinách, ktoré pomáhajú predchádzať sociálnej izolácii.
Existuje hobby, ktoré dokáže ochrániť pred demenciou?
Jeden univerzálny „zázračný“ koníček neexistuje. Výskumy však naznačujú, že dôležitú úlohu zohráva pravidelnosť aj rozmanitosť aktivít.
Veľká japonská štúdia sledovala viac ako 22-tisíc ľudí počas 11 rokov. Výsledky z roku 2023 ukázali, že ľudia, ktorí sa v strednom veku venovali aspoň jednému koníčku, mali približne o 19 % nižšie riziko ťažkej formy demencie. Pri ľuďoch, ktorí mali viac rôznych záľub, bolo riziko nižšie približne o 23 %.
Austrálsky výskum z roku 2023 priniesol ďalšie zaujímavé zistenia. Aktivity spojené s kritickým myslením a čítaním či písaním, ako napríklad používanie počítača alebo riešenie náročnejších hlavolamov, sa spájali s približne 9- až 11-percentným znížením rizika. Kreatívne činnosti, napríklad pletenie, maľovanie alebo práca s drevom, boli spojené so znížením rizika približne o 7 %.
Dobrou správou je, že človek nemusí nájsť jeden dokonalý koníček. Dôležitejšie je vybrať si aktivitu, ktorá ho baví a ktorej sa dokáže pravidelne venovať.
Prečo môžu byť hobby pre mozog také prospešné?
Ich výhoda spočíva v tom, že často pôsobia na viacero oblastí naraz. Jeden koníček môže kombinovať hneď niekoľko faktorov dôležitých pre zdravie mozgu:
- Mentálna výzva: Učenie sa nových zručností a riešenie problémov podporujú kognitívnu rezervu.
- Pohyb: Aktivity ako tanec či práca v záhrade spájajú mentálnu stimuláciu s fyzickou aktivitou.
- Zníženie stresu: Hobby môžu pomôcť zlepšiť náladu a zmierniť stres, ktorý môže mať pri dlhodobom pôsobení negatívny vplyv na zdravie.
- Sociálne kontakty: Pravidelné stretávanie s ľuďmi pomáha bojovať proti osamelosti a sociálnej izolácii.
Aj obyčajné karty môžu byť dobrým príkladom
Predstavme si napríklad hranie kariet. Hry na mobile síce precvičujú logické myslenie, no spoločná partia kariet s priateľmi pridáva ďalšie prvky prospešné pre mozog. Človek sa pri nej rozpráva s ostatnými, zabáva sa a zároveň môže zostať aktívny.
Práve kombinácia viacerých prospešných faktorov môže byť pre mozog zaujímavejšia než aktivita, ktorá stimuluje iba jednu oblasť.
Ak by sme mali niektorému z týchto prvkov venovať osobitnú pozornosť, významné miesto má sociálne prepojenie s ostatnými. Sociálna izolácia patrí medzi významné rizikové faktory demencie a môže súvisieť s jej skorším nástupom.
Štyri otázky, ktoré vám pomôžu vybrať správne hobby
Hobby samozrejme nie je zázračným liekom proti demencii. Môže však predstavovať príjemný spôsob, ako naraz podporiť viacero oblastí dôležitých pre zdravie mozgu.
Ak si vyberáte nový koníček, skúste si položiť štyri otázky:
- Bude ma táto aktivita mentálne stimulovať?
- Prinúti ma pravidelne sa hýbať?
- Zlepší mi náladu alebo mi prinesie pocit radosti a zmysluplnosti?
- Pomôže mi stretávať sa a prepájať s inými ľuďmi?
Čím viac odpovedí je áno, tým viac prvkov prospešných pre zdravie mozgu môže váš koníček spájať. Najdôležitejšie však je, aby vás bavil a aby ste sa mu dokázali venovať pravidelne.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
