Pokusy na zvieratách existovali už v staroveku
Experimentovanie na zvieratách má veľmi dlhú históriu. Už v starovekom Grécku skúmali filozofi a lekári fungovanie tela pomocou živých zvierat. Medzi najznámejších patrili Aristoteles či lekár Galen. Práve Galen v 2. storočí nášho letopočtu pomocou pokusov dokázal, že tepny obsahujú krv, a nie vzduch, ako si ľudia dovtedy mysleli. Jeho poznatky ovplyvňovali medicínu viac než tisíc rokov. V 17. storočí využíval experimenty na zvieratách aj anglický lekár William Harvey, ktorý objavil krvný obeh. Bez podobných výskumov by moderná medicína pravdepodobne neexistovala v dnešnej podobe.
Prečo vedci používajú zvieratá?
Zvieratá sa vo výskume využívajú najmä preto, že ich organizmus je v mnohých smeroch podobný ľudskému telu. Napríklad myši zdieľajú s človekom približne 95 percent génov. Vedci na zvieratách skúmajú účinky nových liekov, bezpečnosť vakcín či priebeh chorôb ako rakovina, Alzheimerova choroba alebo cukrovka. Počas pandémie COVID-19 zohrali zvieracie modely významnú úlohu pri vývoji vakcín.
Niektoré farmaceutické firmy však začali využívať aj nové metódy, ktoré testovanie na zvieratách obmedzujú. Napríklad spoločnosť Moderna pri vývoji vakcíny proti koronavírusu použila syntetické genetické technológie a časť vývoja urýchlila bez klasických zvieracích testov.
Odpor voči testovaniu na zvieratách silnel najmä od 19. storočia. Rastúca obľuba domácich zvierat a vznik organizácií na ochranu zvierat spôsobili, že verejnosť začala viac riešiť etickú stránku experimentov. Moderné hnutie za práva zvierat výrazne ovplyvnil austrálsky filozof Peter Singer. Vo svojej knihe tvrdil, že nadradzovanie ľudí nad zvieratá je podobnou formou predsudkov ako rasizmus či sexizmus.
Aktivisti upozorňujú na bolestivé experimenty, stres či dlhodobé utrpenie laboratórnych zvierat. Mimoriadnu pozornosť vyvolali prípady z 80. rokov, keď organizácia PETA zverejnila fotografie opíc vystavených drastickým pokusom v americkom laboratóriu.
Existujú iné alternatívy?
V posledných desaťročiach sa vedci snažia znižovať počet zvierat používaných vo výskume. Vznikol preto princíp „3R“ – Replace, Reduce, Refine, teda nahradiť zvieratá alternatívnymi metódami, znižovať počet použitých zvierat a minimalizovať ich utrpenie. Dnes sa čoraz viac využívajú laboratórne pestované ľudské bunky, počítačové simulácie či takzvané „orgány na čipe“, ktoré dokážu napodobniť fungovanie ľudských orgánov. Odborníci však upozorňujú, že mnohé biologické procesy zatiaľ nemožno úplne simulovať mimo živého organizmu, a preto sú zvieratá v niektorých oblastiach výskumu stále potrebné.
Záver
Debata o testovaní na zvieratách patrí medzi najzložitejšie etické otázky modernej vedy. Na jednej strane stoja medicínske objavy, ktoré zachránili milióny ľudí. Na druhej strane je utrpenie zvierat a rastúca snaha nájsť humánnejšie alternatívy. Moderné technológie síce dokážu časť pokusov nahradiť, no vedci zatiaľ tvrdia, že úplné ukončenie testovania na zvieratách nie je vo všetkých oblastiach možné. Budúcnosť výskumu preto pravdepodobne prinesie kompromis – menej zvieracích experimentov, prísnejšie pravidlá a väčšie využívanie alternatívnych metód.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: zaujimavysvet.sk
