Roky sme počúvali, že za zubný kaz je zodpovedný predovšetkým cukor – či už v podobe gumených medvedíkov, čokolády, alebo sladených sýtených nápojov. Stále viac zubných lekárov však tento zaužívaný mýtus spochybňuje. Známy stomatológ, vystupujúci na sociálnych sieťach pod profilom thebentistofficial, to hovorí na rovinu: „Cukor nie je hlavným vinníkom vzniku zubných kazov.“ S úsmevom dodáva: „Niektorí ľudia môžu zjesť toľko cukru, koľko len chcú, a napriek tomu kazy vôbec nemajú.“
Odkiaľ sa teda zubný kaz naozaj berie?
Lekár vysvetľuje, že hoci mnohí z nás vinia genetiku, tá nie je kľúčová. „Je pravda, že sa to prenáša v rodine, ale inak, ako si myslíte,“ zdôrazňuje. Podstata problému tkvie v baktériách, konkrétne v kmeni Streptococcus mutans, ktorý podľa odborníka funguje podobne ako termit požierajúci drevo. „Baktéria S. mutans sa doslova živí zubami. Jej palivom je síce cukor, no samotná baktéria vylučuje kyselinu. Tá následne oslabuje zubnú sklovinu a uľahčuje baktérii prienik priamo do vnútra zuba,“ dodáva. Zubný kaz je teda priamym dôsledkom pôsobenia baktérií, nie samotnej konzumácie cukru.
Zaujímavosťou je, na čo upozorňuje aj odborník, že po narodení tieto baktérie vôbec nemáme – naša ústna dutina je nepopísaný list. Postupom času si však vďaka úzkemu kontaktu s rodičmi, predovšetkým s matkou, budujeme ich mikrobióm. Tým nevedomky získavame aj baktérie zodpovedné za vznik kazov. „Mama alebo stará mama vás pobozká, napije sa z vášho pohára, a tým vám odovzdá svoj mikrobióm ústnej dutiny,“ vysvetľuje lekár. Práve tento fakt vysvetľuje fenomén, prečo niektorí ľudia môžu ústnu hygienu zanedbávať, a napriek tomu netrpia kazmi, zatiaľ čo iní aj pri ukážkovej starostlivosti s nimi neustále bojujú.
Najnovšia štúdia prináša prekvapivé zistenia
Tým sa však prekvapenia nekončia. Najnovšia štúdia vedcov z University of Alabama at Birmingham ukazuje, že deti sa môžu baktériami spôsobujúcimi zubný kaz nakaziť nielen od svojich rodičov, ale aj od rovesníkov. Až 72 % detí malo v ústach kmeň baktérie S. mutans, ktorý nebol prítomný u nikoho z členov ich domácnosti. „Odborná literatúra uvádza, že túto baktériu zvyčajne získavame od matiek. Naše dáta však dokazujú, že deti si ju navzájom odovzdávajú napríklad aj v škole či v škôlke,“ upozorňuje autorka štúdie, Stephanie Momeni.
V praxi to znamená, že delenie sa o jedlo, nápoje či lízanku s kamarátmi môže mať na zdravie chrupu horší dopad než zopár zjedených čokoládok. Až 40 % detí zúčastnených na štúdii dokonca so svojou matkou nezdieľalo ani jeden spoločný kmeň baktérie S. mutans.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
