Vedci z Connecticut Agricultural Experiment Station v New Haven zistili, že kliešť dlhorohý (Haemaphysalis longicornis) sa stal prenášačom baktérie Ehrlichia chaffeensis, ktorá vyvoláva ochorenie zvané ehrlichióza. Tento objav vzbudil vo výskumnej obci vážne obavy. „Klimatické zmeny v našom regióne takmer zlikvidujú zimu. Tento kliešť, rovnako ako aj ďalšie druhy, bude vďaka tomu aktívny po celý rok,“ varuje Goudarz Molaei, riaditeľ programu na testovanie kliešťov v štáte Connecticut.
Kliešte profitujú z globálneho otepľovania
Kratšie zimy a rastúce teploty umožňujú kliešťom prebúdzať sa zo zimného spánku skôr než zvyčajne, čím sa rapídne zvyšuje riziko poštípania. Kliešť dlhorohý, ktorý sa v minulosti vyskytoval prevažne vo východnej Ázii, Austrálii a na Novom Zélande, bol objavený už v najmenej 21 štátoch USA. Odborníci predpokladajú, že sa na nové územia dostal v srsti dovážaných hospodárskych či iných zvierat.
Ehrlichióza môže vyvolať vyčerpávajúce príznaky, ako sú horúčka, bolesti svalov, zimnica a nadmerná únava. V extrémnych prípadoch infekcia spôsobuje poškodenie mozgu, krvácanie, zlyhanie orgánov a akútne respiračné zlyhanie. Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) končí približne 60 % infikovaných pacientov v nemocnici a 1 zo 100 prípadov sa končí smrťou. Ojedinelé prípady tohto ochorenia boli v posledných rokoch zaznamenané aj v susednom Poľsku, pričom išlo o nákazy neznámeho pôvodu. Kliešte dlhorohé okrem toho v tomto roku zaplavili aj Turecko. Zároveň platí, že okrem ehrlichiózy môžu prenášať aj desiatky ďalších nebezpečných ochorení.
Ehrlichióza sa šíri do ďalších regiónov
Počet prípadov ochorenia na ehrlichiózu neustále stúpa. V roku 2000 CDC hlásilo len 200 prípadov, no v roku 2019 to bolo už viac ako 2 000. Odborníci odhadujú, že skutočný počet infekcií je podstatne vyšší – až 99 % prípadov môže zostať neodhalených. Región na východe USA už dokonca získal neoficiálny názov „pás ehrlichiózy“. Kliešte, ako napríklad kliešť americký (Amblyomma americanum) a kliešť jelení (Ixodes scapularis), dlhodobo prenášajú baktérie Ehrlichia. Teraz sa k nim pridal kliešť dlhorohý, ktorý dokáže prenášať patogény vďaka svojej jedinečnej schopnosti živiť sa spoločne s inými druhmi na jednom hostiteľovi.
Kliešť dlhorohý sa vyznačuje schopnosťou rozmnožovať sa bez prítomnosti samca (partenogenéza), čo mu umožňuje vytvárať obrovské populácie z jedinej samice. To ešte viac zvyšuje hrozbu pre verejné zdravie. „Žijeme vo svete, kde sa musíme naučiť existovať v prítomnosti kliešťov. Kľúčová je najmä naša vlastná ochrana,“ zdôrazňuje doktor Molaei.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je viac ako 17 % všetkých infekčných chorôb na svete prenášaných takzvanými vektormi, napríklad kliešťami či komármi. V Spojených štátoch amerických tieto choroby tvorili až 77 % všetkých hlásených prípadov ochorení prenášaných vektormi v rokoch 2004 až 2016 a tento trend neustále rastie. Otepľovanie klímy, zmeny v ekosystémoch a rastúci počet inváznych druhov stavajú vedcov a spoločnosť pred nové výzvy. Ako zdôrazňujú odborníci, prevencia, vzdelávanie a osveta sú v boji proti tejto tichej hrozbe absolútne kľúčové.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
