Nie každá potravina, ktorá môže uškodiť zdraviu, musí byť po dátume minimálnej trvanlivosti. Niektoré bežné produkty totiž obsahujú prirodzené toxické látky alebo sa za určitých okolností môžu stať zdrojom zdravotných problémov. Toxikológ Carsten Schleh sa vo svojej knihe venuje rizikám, ktoré sa môžu skrývať v každodenných potravinách. Vysvetľuje tiež, ako sa prípadná otrava môže prejaviť.
Surové mlieko
Surové mlieko je mlieko hospodárskych zvierat, ktoré neprešlo tepelným ošetrením. Na rozdiel od bežného mlieka zo supermarketov nie je pasterizované, teda zahriate na teplotu, pri ktorej sa ničia nebezpečné mikroorganizmy.
„Pasterizácia sa pri bežnom mlieku používa na ničenie mikroorganizmov. Surové mlieko preto môže obsahovať choroboplodné baktérie,“ vysvetľuje Schleh.
Problémom je, že pohľadom ani podľa vône nemožno spoľahlivo zistiť, či je mlieko kontaminované. Odborník preto odporúča, aby sa mu vyhýbali najmä dojčatá, malé deti, starší ľudia a osoby s oslabenou imunitou. Opatrné by mali byť aj tehotné ženy. To isté platí pre výrobky zo surového mlieka vrátane syrov z nepasterizovaného mlieka. Bezpečnejšou voľbou je pasterizované mlieko.
Zemiaky
Zemiaky môžu obsahovať toxický solanín, ktorý sa nachádza v rôznych častiach rastliny vrátane hľúz. Najvyššie koncentrácie sa môžu vyskytovať v zelených a naklíčených zemiakoch, predovšetkým v šupke a tesne pod ňou.
Schleh odporúča vyhýbať sa zeleným zemiakom a menšie klíčky či poškodené miesta odstraňovať dostatočne hlboko. Zemiaky je vhodné aj ošúpať. Ak sú však výrazne zelené alebo silno naklíčené, bezpečnejšie je nekonzumovať ich vôbec.
Cukety
Cukety môžu za určitých okolností obsahovať toxické látky nazývané kukurbitacíny. Pri bežne pestovaných odrodách boli tieto látky vyšľachtením vo veľkej miere odstránené. Objaviť sa však môžu napríklad pri cuketách vypestovaných z vlastných semien.
Podľa odborníka sa preto netreba tejto zeleniny vzdávať. Dôležité je všímať si jej chuť. Kukurbitacíny spôsobujú mimoriadne horkú chuť, ktorá je varovným signálom.
Ak má cuketa výrazne horkú chuť, radšej ju nejedzte a celú porciu vyhoďte. Tepelná úprava totiž nemusí zničiť toxické látky, ktoré obsahuje.
Čaj
Riziko sa môže týkať bylinkových, zelených, čiernych aj ovocných čajov. Podľa toxikológa sa v nich môžu nachádzať pyrolizidínové alkaloidy – prirodzené látky, ktoré môžu poškodzovať pečeň a niektoré z nich sa spájajú aj s rizikom vzniku rakoviny.
Tieto látky sa v čaji nedajú rozpoznať podľa chuti ani vzhľadu. Analýzy podľa odborníka opakovane potvrdili ich prítomnosť, pričom najnižšie množstvá sa zvyčajne nachádzali v ovocných čajoch a najvyššie v bylinkových.
Riziku sa nevyhnú automaticky ani ľudia, ktorí uprednostňujú bioprodukty. Keďže ide o prirodzene sa vyskytujúce látky, môžu sa nachádzať v bio čajoch aj v bežných výrobkoch.
Odborník preto odporúča pravidelne striedať druhy čajov aj ich výrobcov, aby človek dlhodobo nepil čaj s vysokým obsahom týchto látok.
Upozorňuje aj na teplotu nápoja. Pravidelné pitie čaju s teplotou nad 60 °C môže spôsobovať drobné tepelné poškodenia sliznice pažeráka a z dlhodobého hľadiska zvyšovať riziko rakoviny pažeráka. Čaj je preto lepšie nechať pred pitím vychladnúť.
Káva
Aj pri káve je dôležité sledovať teplotu nápoja. Z hľadiska toxických účinkov však zohráva hlavnú úlohu kofeín.
„V malých množstvách pôsobí povzbudzujúco, vo veľkých dávkach však môže vyvolať akútnu otravu kofeínom. Pri dlhodobom nadmernom príjme môže prispievať ku kardiovaskulárnym problémom alebo vysokému krvnému tlaku,“ vysvetľuje Schleh.
Kávu preto netreba piť v nadmernom množstve. Zvýšenú pozornosť by jej príjmu mali venovať najmä tehotné ženy, pretože vysoké dávky kofeínu môžu predstavovať riziko aj pre vyvíjajúci sa plod.
Ako orientačnú hodnotu odborník uvádza odporúčanie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), podľa ktorého sa jednorazová dávka kofeínu do 3 miligramov na kilogram telesnej hmotnosti u zdravých dospelých považuje za bezpečnú. Nejde však o odporúčanie na pravidelné prijímanie takejto dávky a individuálna tolerancia kofeínu sa môže líšiť.
Škorica
Nie všetky druhy škorice sú z hľadiska obsahu potenciálne škodlivých látok rovnaké. Niektoré môžu obsahovať kumarín, ktorého nadmerný príjem môže poškodzovať pečeň.
Výrazne vyššie množstvá kumarínu sa zvyčajne nachádzajú v škorici typu Cassia. Cejlónska škorica ho obsahuje podstatne menej, a preto ju toxikológ odporúča uprednostniť.
Ak škoricu používate pravidelne, oplatí sa skontrolovať jej druh na obale. Pri príležitostnom použití malého množstva však netreba podliehať zbytočným obavám.
Ako rozpoznať otravu z jedla?
Podľa Schleha sú otravy uvedenými potravinami pomerne zriedkavé. Ak však potravina obsahuje nebezpečné látky alebo mikroorganizmy, príznaky sa môžu líšiť podľa ich druhu a prijatého množstva.
- Surové mlieko: Môže spôsobiť tráviace ťažkosti, pričom niektoré mikroorganizmy môžu vyvolať aj závažnejšie zdravotné problémy.
- Cukety: Pri konzumácii cukiet s vysokým obsahom kukurbitacínov sa môžu objaviť bolesti brucha, nevoľnosť, vracanie, hnačka a žalúdočné kŕče.
- Zemiaky: Otrava solanínom sa môže prejaviť tráviacimi ťažkosťami, nevoľnosťou a vracaním. Pri závažnej otrave môžu nastať aj poruchy vedomia.
- Čaj: Dlhodobý nadmerný príjem pyrolizidínových alkaloidov môže poškodzovať pečeň. Príznaky nemusia byť spočiatku výrazné.
- Káva: Akútna otrava kofeínom sa môže prejaviť nepokojom, potením, nespavosťou a búšením srdca. V závažných prípadoch môže dôjsť ku kardiovaskulárnym komplikáciám až k obehovému zlyhaniu.
Vo všeobecnosti platí, že závažnosť otravy závisí od konkrétnej látky, jej množstva a zdravotného stavu človeka. Niektoré malé dávky dokáže organizmus tolerovať, pri iných môže byť nebezpečné aj menšie množstvo.
Ak sa po jedle objavia výrazné alebo zhoršujúce sa príznaky, opakované vracanie, poruchy vedomia či búšenie srdca, je potrebné vyhľadať zdravotnú pomoc. Pri podozrení na závažnú otravu nečakajte, kým príznaky samy ustúpia.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
