Roky sa vedci snažili rozlúštiť záhadu dlhovekosti. Medzi mnohými faktormi, ktoré môžu prispievať k dosiahnutiu siahodlhého veku, sa osobitná pozornosť venovala jedálničku. Najnovšie výsledky publikované v časopise The American Journal of Clinical Nutrition naznačujú, že spôsob stravovania môže mať oveľa väčší význam, než sme si doteraz mysleli.
V rámci projektu Chinese Longitudinal Healthy Longevity Survey výskumníci sledovali osudy 5 203 obyvateľov Číny, ktorí dovŕšili 80 rokov. Cieľom bolo zistiť, kto z nich sa dožije stých narodenín a aký vplyv na to má ich každodenná strava. Odborníci analyzovali stravu 1 459 storočných ľudí a 3 744 seniorov, ktorí zomreli v mladšom veku. Účastníkov rozdelili do skupín podľa spôsobu stravovania: na všežravcov a vegetariánov. Z vegetariánov ešte vyčlenili vegánov, lakto-ovo vegetariánov a ľudí konzumujúcich ryby (pescatariánov).
Sú vegetariáni v nevýhode?
Výsledky môžu prekvapiť. Ukázalo sa, že vegetariáni mali až o 19 % nižšiu šancu na dosiahnutie 100 rokov v porovnaní s ľuďmi, ktorí konzumovali živočíšne produkty. U vegánov bol tento rozdiel až 29 %. Čo je zaujímavé, táto závislosť sa nepotvrdila u seniorov, ktorí konzumovali ryby alebo dodržiavali lakto-ovo vegetariánsku stravu.
Hmotnosť ako kľúčový faktor
Spojitosť bola obzvlášť zrejmá u seniorov s podváhou (BMI pod 18,5). V prípade týchto osôb viedla vegetariánska strava k ešte nižšej pravdepodobnosti dožitia sa stovky. U ľudí s normálnou telesnou hmotnosťou (BMI nad 18,5) sa už tento efekt neprejavil.
Podľa autorov štúdie je u seniorov nad 80 rokov kľúčové zabezpečiť dostatočný príjem energie a živín. V ich prípade totiž veľmi ľahko dochádza k strate svalovej hmoty, podvýžive a rednutiu kostí. Ich strava by preto mala byť bohatá na bielkoviny, železo, vápnik, vitamín B12 a vitamín D.
Živočíšne zdroje bielkovín – tajomstvo dlhovekosti?
Produkty živočíšneho pôvodu, ako sú mäso, ryby, vajcia a mliečne výrobky, uľahčujú pokrytie potreby plnohodnotných bielkovín, viacerých vitamínov a minerálov. American Heart Association (Americká kardiologická asociácia) odporúča pravidelnú konzumáciu rýb, najmä lososa či pstruha, ktoré sú cenným zdrojom omega-3 mastných kyselín.
Hydina zas obsahuje hodnotné bielkoviny, ale aj veľké množstvo železa a zinku. Oplatí sa vyberať najmä chudé časti kurčaťa alebo moriaka, keďže obsahujú menej nasýtených tukov ako väčšina červeného mäsa.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
