Nedostatok spánku, ponocovanie či nepravidelný spánkový režim môžu mať negatívny vplyv na zdravie. Odborníci upozorňujú, že dôležitá nie je len dĺžka spánku, ale aj čas, kedy zaspávate.
Za správne fungovanie organizmu je zodpovedný aj cirkadiánny rytmus – vnútorné biologické hodiny, ktoré riadia napríklad krvný tlak, telesnú teplotu či tvorbu hormónov. Ak je tento prirodzený rytmus narušený, môže to negatívne ovplyvniť fyzické aj psychické zdravie.
Mozog sa pri regulácii spánku riadi najmä denným svetlom. To pomáha potláčať tvorbu melatonínu počas dňa a signalizuje telu, kedy má byť bdelé a kedy sa pripraviť na spánok.
Kedy je najlepšie ísť spať?
Výsledky štúdie publikovanej v odbornom časopise European Heart Journal naznačujú, že ideálny čas na zaspávanie je medzi 22.00 a 23.00 hodinou.
Výskumu sa zúčastnilo viac ako 88-tisíc ľudí vo veku od 43 do 79 rokov, ktorých vedci sledovali niekoľko rokov. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí chodili spať po polnoci, mali približne o 25 % vyššie riziko vzniku zdravotných problémov v porovnaní s tými, ktorí zaspávali medzi 22.00 a 23.00 hodinou.
Nevhodný môže byť aj príliš skorý spánok
Vedci zároveň zistili, že vyššie riziko sa spája nielen s neskorým zaspávaním. Ľudia, ktorí chodili spať ešte pred 22. hodinou, mali o 24 % vyššie riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení. U osôb, ktoré zaspávali medzi 23. hodinou a polnocou, bolo riziko zvýšené približne o 12 %.
Podľa autorov štúdie môže neskoré zaspávanie narúšať cirkadiánny rytmus a znižovať množstvo ranného svetla, ktoré pomáha biologické hodiny organizmu každý deň prirodzene „nastaviť“.
Hoci čas zaspávania zohráva dôležitú úlohu, odborníci pripomínajú, že pre kvalitný spánok je rovnako dôležitá jeho pravidelnosť, dostatočná dĺžka a celková spánková hygiena.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
