Dlhé roky sa beh považoval za najlepší aeróbny šport na podporu zdravia srdca, zatiaľ čo plávanie bolo spájané najmä so šetrnosťou ku kĺbom a priaznivým vplyvom na pľúca. Nový výskum však naznačuje, že plávanie môže mať na srdcový sval ešte výraznejší účinok.
Vedci zistili, že hoci obe aktivity zlepšujú kondíciu, plávanie vyvoláva hlbšie zmeny v štruktúre srdca aj na molekulárnej úrovni, čo môže prispieť k jeho lepšej výkonnosti.
Brazílski vedci porovnali plávanie a beh
Výskumníci z Federálnej univerzity v São Paule (UNIFESP) skúmali, ako rôzne formy aeróbneho tréningu ovplyvňujú zdravie srdca a či medzi nimi existujú významné rozdiely.
Keďže plávanie a beh sú z biomechanického aj fyziologického hľadiska odlišné aktivity, neporovnávali ich podľa rýchlosti či prejdenej vzdialenosti. Namiesto toho zvolili porovnanie relatívnej intenzity záťaže.
Experiment prebiehal na zvieracom modeli osem týždňov, s tréningom 60 minút denne, päť dní v týždni. Intenzita záťaže bola stanovená podľa maximálnej spotreby kyslíka (VO₂ max), štandardného ukazovateľa schopnosti tela využívať kyslík pri fyzickej záťaži.
Kondícia sa zlepšila rovnako, srdce reagovalo odlišne
Po ukončení experimentu vedci zistili, že obe skupiny dosiahli porovnateľné zlepšenie kondície. Hodnota VO₂ max sa zvýšila o niečo viac ako 5 % u plavcov aj u bežcov.
Pri podrobnej analýze srdca sa však ukázali výrazné rozdiely.
Plávanie bolo jedinou aktivitou, ktorá viedla k štatisticky významnému zvýšeniu celkovej hmotnosti srdca. Zároveň sa zväčšila hmotnosť ľavej komory, ktorá zabezpečuje pumpovanie okysličenej krvi do celého tela.
Naopak, u skupiny trénujúcej beh sa v porovnaní s kontrolnou skupinou významné štrukturálne zmeny nepreukázali.
Vedúci výskumu profesor Andrej Jorge Serra uviedol, že hoci oba typy tréningu zlepšujú vytrvalosť, plávanie prináša navyše funkčné aj molekulárne zmeny, ktoré robia srdce silnejším a efektívnejším.
Rozhodujúcu úlohu zohrávajú mikroRNA
Kľúčovým zistením štúdie, publikovanej začiatkom roka v odbornom časopise Scientific Reports, bolo odhalenie molekulárneho mechanizmu, ktorý za týmito zmenami stojí.
Plávanie výraznejšie ovplyvnilo aktivitu molekúl nazývaných mikroRNA než beh.
MikroRNA regulujú aktivitu génov tým, že ovplyvňujú informačné RNA zodpovedné za tvorbu bielkovín. Práve vďaka tomu dokážu riadiť množstvo procesov, ktoré sú dôležité pre fungovanie srdcového svalu.
Hoci sa vedci už v minulosti zaoberali vplyvom aeróbneho tréningu na mikroRNA, len málo štúdií priamo porovnalo plávanie a beh za rovnakých experimentálnych podmienok.
Päť spôsobov, ktorými plávanie prospieva srdcu
Výskum ukázal, že plávanie aktivuje viaceré molekulárne procesy, ktoré podporujú zdravé prispôsobenie srdca fyzickej záťaži:
- podporuje prirodzený rast buniek srdcového svalu,
- napomáha tvorbe nových krvných ciev (angiogenéze),
- zvyšuje odolnosť buniek voči poškodeniu,
- zlepšuje sťahovanie srdcového svalu a jeho schopnosť pumpovať krv,
- posilňuje obranyschopnosť srdca proti oxidačnému stresu.
Tieto zmeny vedú k fyziologickej hypertrofii srdca – zdravému a prirodzenému zväčšeniu srdcového svalu v dôsledku pravidelného tréningu, známemu ako „športové srdce“. Tento jav sa zásadne líši od patologického zväčšenia srdca, ktoré vzniká v dôsledku chronických ochorení, napríklad vysokého krvného tlaku.
Vedci zároveň upozorňujú, že zatiaľ nie je úplne jasné, prečo plávanie ovplyvňuje mikroRNA výraznejšie ako beh. Podarilo sa im však identifikovať molekulárne dráhy, ktoré riadia tento priaznivý proces.
Výsledky môžu ovplyvniť rehabilitáciu aj budúci výskum
Zistenia môžu mať význam nielen pre športovcov, ale aj pre preventívnu medicínu a kardiológiu.
Doteraz mnohé vedecké práce považovali plávanie a beh za z hľadiska účinku na srdce prakticky rovnocenné formy aeróbneho tréningu. Nová štúdia však ukazuje, že ich vplyv na srdcový sval nie je rovnaký.
„Výber športu závisí od preferencií, zdravotného stavu aj možností každého človeka. Naše výsledky naznačujú, že plávanie môže mať osobitný význam pri regenerácii srdcového svalu, v kardiologickej rehabilitácii a pri ďalšom výskume ochorení srdca,“ uzatvára profesor Andrej Jorge Serra.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
