Sezóna kliešťov na Slovensku začína z roka na rok skôr a trvá dlhšie, pričom počet prenášaných ochorení neustále rastie. Na riziko uhryznutia vplýva viacero faktorov, ako napríklad pach pokožky či oblečenie, no čoraz väčšiu pozornosť pútajú aj rozdiely v krvných skupinách.
Už pred niekoľkými rokmi japonskí vedci zistili, že kliešte častejšie napádajú ľudí s krvnou skupinou A. V rámci výskumu si tento „cieľ“ vybralo viac ako 40 % pozorovaných kliešťov. Hoci išlo o pozorovacie štúdie, ktoré nepreukazujú priamu príčinnú súvislosť, výsledky podnietili ďalšie výskumy.
Čo prezrádza náš pot
Odborníci vysvetľujú, že kliešte reagujú na veľmi jemné chemické signály vyžarované ľudskou pokožkou. Presný mechanizmus nie je úplne objasnený, no predpokladá sa, že vzťah medzi uhryznutím a krvnou skupinou súvisí so špecifickými antigénmi a pachom pokožky.
Krv jedinca totiž ovplyvňuje zloženie potu, tvorbu kožného mazu a prítomnosť určitých chemických látok, ktoré môžu pre parazita predstavovať signál „ideálneho hostiteľa“. Preto sa stáva, že dve osoby kráčajúce rovnakým lesom môžu mať úplne odlišné skúsenosti s kliešťami. To však neznamená, že ľudia s inými skupinami sú pre ne neviditeľní.
„Nulka“ ako menej lákavá?
Naopak, osoby s krvnou skupinou 0 sú podľa pozorovaní vyhľadávané menej často a viaceré zdroje ju označujú za najmenej atraktívnu. Lekári a epidemiológovia však upozorňujú, že krv je len jeden z mnohých faktorov ovplyvňujúcich riziko uhryznutia. Ani ľudia s „bezpečnejšou“ skupinou by nemali zanedbávať preventívne opatrenia.
V prípade, že máte krvnú skupinu A alebo na sebe často nachádzate kliešte, odporúča sa zvýšená opatrnosť. Včasné odstránenie kliešťa výrazne znižuje riziko nákazy boreliózou či kliešťovou encefalitídou.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
