Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo sa na začiatku alebo na konci vinohradníckych radov často vysádzajú ruže? Odpoveď siaha až do 19. storočia. Práve v tom období sa v európskych vinohradoch prvýkrát objavili múčnatka a peronospóra. Tieto hubové choroby, ktoré sa do Európy rozšírili zo Severnej Ameriky, odvtedy predstavujú pre pestovateľov viniča vážny problém.
Ruže ako včasný varovný signál
Ruže sú na múčnatku citlivé rovnako ako vinič, no príznaky ochorenia sa na nich objavujú skôr. Práve preto ich vinohradníci začali vysádzať na okrajoch vinohradov ako prirodzený varovný systém. Ak sa choroba objavila na ružiach, vedeli, že je čas zasiahnuť a ochrániť aj vinič.
Táto teória je však dodnes predmetom diskusií. Ruže totiž častejšie napáda múčnatka, zatiaľ čo vinič býva vo väčšej miere ohrozený peronospórou. Táto hubová choroba môže najmä začiatkom leta spôsobiť výrazné straty na úrode.
Ak sa spojí vysoká vlhkosť vzduchu, vyššie teploty a mokré listy, choroba sa môže šíriť veľmi rýchlo. Napadnuté zelené bobule aj strapce postupne vysychajú a poškodené časti je potrebné počas zberu úrody dôkladne ručne odstrániť.
Dnes ich nahradili technológie
V súčasnosti už vinohradníkom pomáhajú moderné technológie. Riziko šírenia chorôb sledujú meteorologické stanice, mobilné senzory aj špecializované aplikácie, ktoré upozorňujú na vhodný čas na ošetrenie viniča.
Napriek tomu tradícia výsadby ruží vo vinohradoch pretrvala. Ich údržba je jednoduchá – strihajú sa spolu s viničom a zároveň sa na ne vzťahuje rovnaká ochrana proti chorobám ako na samotné vinohrady.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
