S návratom detí do škôl sa nekončí len obdobie letného oddychu. Za školským kalendárom sa skrývajú aj výrazné ekonomické a sociálne súvislosti. Kým počas prázdnin sa časť nákladov a starostlivosti o deti presúva zo škôl na domácnosti, v nasledujúcich rokoch bude slovenské školstvo čeliť ešte zásadnejšej zmene.
Demografia spôsobí, že v mnohých regiónoch bude detí nastupujúcich do škôl postupne ubúdať. Zároveň však existujú oblasti, kde môže byť situácia presne opačná.
Rozdielne finančné možnosti
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš upozorňuje, že prázdniny nie sú z ekonomického pohľadu neutrálne. Počas približne deviatich týždňov sa časť starostlivosti, organizácie času a rozvoja detí presúva zo spoločnej školskej infraštruktúry späť na jednotlivé domácnosti. A keďže rodiny majú veľmi rozdielne finančné možnosti, letné mesiace môžu zvýrazniť rozdiely medzi nimi.
„Leto samotné rozdiely medzi rodinami nevytvára, ale na určitý čas odstráni časť spoločnej infraštruktúry, ktorá ich počas školského roka tlmí,“ uvádza Kočiš.
Rozdiely pritom nie sú iba o tom, či si rodina môže dovoliť dovolenku pri mori. Podľa údajov Eurostatu žilo v roku 2024 na Slovensku v detskej materiálnej deprivácii približne 14 percent detí mladších ako 16 rokov, teda približne každé siedme dieťa. Do tohto ukazovateľa pritom vstupuje aj prístup ku knihám, pravidelným voľnočasovým aktivitám, plateným školským podujatiam či možnosť pozvať si kamarátov domov.
Počas školského roka veľkú časť dňa dieťaťa organizuje škola. Poskytuje nielen vzdelávanie, ale aj režim, kontakt s rovesníkmi, často stravovanie a ďalšie aktivity. Rodičom zároveň na niekoľko hodín denne odbremeňuje časť starostlivosti. Po zatvorení škôl sa táto záťaž na približne dva mesiace vo väčšej miere vracia do domácností.
Kto sa o deti postará?
Rodina s väčším finančným priestorom môže dieťaťu zaplatiť tábor, športové sústredenie, kurz alebo cestovanie. Iná rodina však môže riešiť predovšetkým otázku, kto sa o dieťa postará v čase, keď rodičia musia pracovať. Letné prázdniny tak majú aj výrazný dosah na pracovný život rodičov.
Na Slovensku trvajú letné prázdniny približne deväť týždňov, zatiaľ čo rodič má nárok najmenej na päť týždňov dovolenky ročne. Dvaja rodičia môžu časť problému vyriešiť striedaním dovoleniek, často však za cenu toho, že si spoločné voľno nemôžu naplánovať naraz. Pre jednorodičovské domácnosti je situácia ešte komplikovanejšia.
Rodičia preto využívajú rôzne riešenia. Od pomoci starých rodičov cez tábory a prácu z domu až po skrátenie pracovného času. Nie každá domácnosť však má k dispozícii rovnaké možnosti. Kočiš pritom upozorňuje aj na výskum zo Švajčiarska, podľa ktorého školské prázdniny ovplyvňujú množstvo odpracovaného času rodičov. Počas plánovaných prázdnin ho skracovali matky aj otcovia, pričom výraznejší efekt bol zaznamenaný u otcov.
Otázkou preto nie je iba to, či sú prázdniny pre deti dlhé. Dôležité je aj to, ako je nastavený celý systém starostlivosti o deti počas obdobia, keď školy nefungujú v bežnom režime. Kočiš zároveň upozorňuje, že výskumy síce nachádzajú počas leta v priemere stagnáciu alebo pokles vzdelávacích výsledkov, výraznejší najmä pri matematike, no nejde o jednoznačný argument na plošné skracovanie letných prázdnin.
Odlišný školský kalendár
Jednou z možností by podľa neho mohlo byť skôr rozšírenie existujúcej infraštruktúry. Školy, obce, neziskové organizácie a športové kluby už dnes organizujú denné tábory a ďalšie aktivity. Ich dostupnosť sa však medzi regiónmi a rodinami výrazne líši.
Väčší zmysel by preto mohlo mať rozšírenie existujúcich programov, systematickejšie využívanie školských priestorov počas časti prázdnin či cielenejšia finančná podpora rodín, pre ktoré predstavuje komerčný tábor príliš vysoký výdavok.
Do úvahy podľa Kočiša prichádza aj pilotné skúšanie odlišného školského kalendára. Namiesto plošného skracovania leta by sa v niektorých školách alebo regiónoch mohla časť voľna presunúť do jesene alebo jari. Takéto zmeny by však bolo potrebné vyhodnocovať nielen podľa školských výsledkov, ale aj podľa psychickej pohody detí, nákladov domácností, dostupnosti starostlivosti a pracovného času rodičov.
Nový školský rok pritom prichádza v čase, keď sa do popredia dostáva ešte väčšia ekonomická otázka. Slovenské školstvo čaká výrazná demografická zmena. Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák upozorňuje, že slabnúca pôrodnosť sa postupne prejaví na nižšej početnosti školských populačných ročníkov.
Detí je čoraz menej
Podľa analýzy založenej na údajoch Eurostatu je generácia detí vo veku od nula do štyroch rokov, ktorá bude v najbližších rokoch nastupovať do škôl, v priemere v Európskej únii o 14 percent menej početná ako dnešná generácia detí vo veku šesť až desať rokov.
Slovensko je zatiaľ pod priemerom EÚ, keď údaje zo začiatku roka 2025 naznačovali pokles približne o 11 percent. Novšie slovenské populačné údaje ku koncu roka 2025 však podľa Koršňáka naznačujú už približne 16-percentný pokles. „Zdá sa teda, že aktuálny pokles budúcich školských ročníkov nepredstavuje len dočasný cyklický demografický výkyv, ale mohol by mať štrukturálnejší charakter,“ upozorňuje Koršňák.
Dôsledky pritom nebudú rovnaké v celej krajine. Práve regionálne rozdiely môžu byť jednou z najväčších výziev pre slovenské školstvo. Kým vo väčšine okresov budú školy postupne čeliť menšiemu počtu žiakov a potrebe prispôsobovať kapacity, niektoré oblasti budú naďalej riešiť nedostatok miest a potrebu zabezpečiť dostupné a inkluzívne vzdelávanie.
Medzi regióny s priaznivejším demografickým vývojom patria podľa Koršňáka najmä Námestovo, Kežmarok, Stará Ľubovňa a Sabinov. Ani tam však nejde o plošný trend. V okrese Sabinov je napríklad početnosť najmladšej generácie v samotnom meste približne o päť percent nižšia ako početnosť dnešnej generácie školákov, zatiaľ čo v neďalekých Jarovniciach je približne o štvrtinu vyššia.
Najvýraznejší úbytok na západe
Podobné rozdiely sú aj inde. V okrese Kežmarok je najmladšia veková skupina v meste približne o 14 percent menšia, zatiaľ čo v obci Podhorany je asi o osem percent početnejšia. V okrese Stará Ľubovňa zase mesto zaznamenáva pokles približne o desať percent, kým v Lomničke je početnosť detí vo veku nula až štyri roky približne o 18 percent vyššia ako pri súčasnej generácii školákov.
Na opačnom konci stoja najmä okresy v okolí Bratislavy. Pezinok, Malacky a Senec môžu podľa vekovej štruktúry populácie čeliť jednému z najvýraznejších úbytkov budúcich školských ročníkov. V niektorých obciach môže pokles presiahnuť 30 percent. Výrazný úbytok čaká podľa analýzy aj viaceré ďalšie okresy západného Slovenska a Hornej Nitry, napríklad Myjavu, Senicu, Bánovce nad Bebravou či Prievidzu.
Demografický vývoj je pritom v tomto prípade pomerne dobre predvídateľný. Väčšina detí, ktoré budú v najbližších rokoch nastupovať do základných škôl, sa už narodila. Štát aj samosprávy preto majú čas pripraviť sa na meniaci sa dopyt po vzdelávaní.
To môže znamenať aj postupné otváranie otázky, ako efektívne využívať existujúcu školskú sieť. Slovenské základné školy patria podľa medzinárodného porovnania skôr k menším a približne pätina z nich poskytuje iba primárne vzdelávanie. Často ide o malotriedne školy so spojenými ročníkmi, ktoré sú dôležité najmä v menších a odľahlejších obciach, pretože zabezpečujú dostupnosť vzdelávania.
Demografia neovplyvní iba dôchodkový systém
Koršňák však upozorňuje, že menšie školy podľa dostupných analýz ministerstva školstva v priemere dosahujú slabšie výsledky a častejšie čelia problémom so zabezpečením odbornej výučby jednotlivých predmetov. Kombinácia menších škôl a slabších populačných ročníkov tak môže v ďalších rokoch zvýšiť tlak na efektívnejšie využívanie verejných peňazí.
Neznamená to však, že riešením má byť automatické zatváranie škôl. V niektorých regiónoch bude totiž situácia úplne opačná. Najmä v oblastiach s vyššou pôrodnosťou a vyšším zastúpením marginalizovaných komunít môže počet detí ďalej rásť. Práve tam môže byť dostupné a kvalitné vzdelávanie kľúčové aj pri snahe prelomiť medzigeneračný prenos chudoby.
Demografia tak v najbližšej dekáde neovplyvní iba dôchodkový systém či trh práce. Výrazne zasiahne aj do toho, kde budú školy potrebovať viac kapacít, kde ich bude naopak priveľa a ako bude štát a samosprávy financovať vzdelávanie. A zatiaľ čo pre rodičov znamená koniec leta predovšetkým návrat detí do školských lavíc, pre verejné financie môže byť začiatkom oveľa väčšej otázky: ako nastaviť školstvo pre krajinu, v ktorej bude detí čoraz menej, ale nie všade.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
