Experiment uskutočnili výskumníci z Malajskej univerzity. Rozhodli sa zistiť, či dokáže samotná aróma tejto kakaovej pochúťky zmeniť apetít a schopnosť podávať fyzický výkon. Výskumnú skupinu tvorilo 23 zdravých mužov vo veku približne 20 rokov, ktorí boli klasifikovaní ako stredne pokročilí cvičenci. Pravidlá experimentu boli prísne. Účastníci začínali cvičiť po minimálne 10-hodinovom období bez jedla. Ich úlohou bolo vykonávať predkopávanie na stroji, čo je klasické silové cvičenie spočívajúce v zdvíhaní záťaže prostredníctvom vystierania nôh v sede.
Horká čokoláda verzus mliečna
Tesne pred sériou a následne aj počas prestávok vedci dávali účastníkom privoniavať k rôznym látkam. V nasledujúcich tréningových jednotkách tí istí muži postupne čuchali k trom vzorkám: tekutej horkej čokoláde s 90-percentným obsahom kakaa, tekutej mliečnej čokoláde so 60-percentným podielom kakaa a k vode, ktorá slúžila ako kontrolná vzorka. V jednotlivých fázach tréningu výskumný tím zaznamenával počet vykonaných opakovaní a pýtal sa účastníkov na ich úroveň hladu, pocit sýtosti a chuť na jedlo. Výsledky ukázali, že obe verzie sladkosti pôsobili na organizmus, hoci odlišným spôsobom. Vôňa horkej čokolády výrazne potláčala pocit hladu, znižovala chuť na jedlo a zároveň umocňovala pocit sýtosti už pred začiatkom cvičenia. Účastníci hodnotili vôňu mliečnej čokolády ako príjemnejšiu, tá však nemala výrazný vplyv na ich apetít ani pocit hladu.
Viac opakovaní vďaka horkej čokoláde
Rozdiely sa prejavili aj vo výsledkoch samotného cvičenia. Muži, ktorí vdychovali arómu horkej čokolády, urobili v priemere o 18 opakovaní viac než účastníci z kontrolnej skupiny. V prípade mliečnej verzie to bolo na úrovni 9 opakovaní. Dôležité je, že toto dodatočné úsilie sa nepremietlo do zvýšeného pocitu únavy. Podľa autorov štúdie to znamená, že kakaová aróma pomohla zvýšiť celkový objem tréningu bez toho, aby mali cvičiaci pocit, že je pre nich záťaž náročnejšia.
Vôňa ako signál pre mozog
Autori tento jav vysvetľujú mechanizmom naučeného potravinového signálu. Mozog si na základe predchádzajúcich skúseností spája určité pachy s konkrétnymi účinkami konzumácie jedla – so sýtosťou, potešením alebo pocitom odmeny – a tieto reakcie čiastočne aktivuje ešte predtým, ako človek vôbec niečo zje. V prípade horkej čokolády môže jej vôňa pre mozog predstavovať prísľub výrazného a sýteho jedla, čo spôsobuje posun vnímania od pocitu hladu smerom k nasýteniu.
Mliečna čokoláda na druhej strane funguje skôr ako príjemný a odmeňujúci podnet, ktorý pozitívne ovplyvňuje náladu a psychické rozpoloženie pri cvičení. Autori práce pripúšťajú, že podobný efekt môžu vyvolať aj vône iných potravín, najmä tých, ktoré konkrétny človek pozná a spája si ich s pocitom sýtosti alebo potešenia.
Výskumný tím z Kuala Lumpur však upozorňuje, že v súčasnom štádiu ide len o hypotézy. Počas experimentu sa neskúmala hladina hormónov v krvi ani aktivita jednotlivých nervových dráh. Obmedzením zostáva aj malá a málo rôznorodá skupina účastníkov – na definitívne potvrdenie týchto výsledkov budú potrebné ďalšie štúdie na väčšej a pestrejšej vzorke ľudí.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
