Štúdia vedcov z Johns Hopkins University v USA odhaľuje, že v oblastiach, kde sa na zavlažovanie plodín využíva vyčistená odpadová voda, môžu niektoré druhy zeleniny hromadiť vo svojich listoch farmaceutiká. Tento jav vyvoláva dôležité otázky týkajúce sa bezpečnosti potravín.
Ukazuje sa, že paradajky, mrkva a šalát akumulujú liečivá predovšetkým v listoch. Zatiaľ čo pre konzumentov mrkvy a paradajok ide o pomerne priaznivú správu, pre milovníkov listového šalátu je to už menej optimistické.
Výskum reaguje na globálny nedostatok sladkej vody a rastúci dopyt po nej v poľnohospodárstve. Výsledky boli publikované v odbornom periodiku Science Daily.
Ako sa farmaceutiká dostávajú do rastlín
Daniella Sanchez, doktorandka na Johns Hopkins University, zdôrazňuje, že opätovné využívanie vyčistenej odpadovej vody môže byť pri celosvetovom nedostatku zdrojov nevyhnutné. Pre bezpečnú aplikáciu tejto metódy je však kľúčové porozumieť, ako rastliny metabolizujú chemické látky prítomné vo vode.
Výskum sa zameral na štyri psychoaktívne látky:
- karbamazepín,
- lamotrigín,
- amitriptylín,
- fluoxetín.
V kontrolovaných podmienkach vedci vyživovali rastliny roztokom ultračistej vody, solí, živín a jedného zo spomínaných liekov. Po 45 dňoch analyzovali, ako rastliny tieto látky absorbovali a kde sa usadili.
Škodliviny v bunkových stenách
Ukázalo sa, že farmaceutiká a ich vedľajšie produkty majú tendenciu koncentrovať sa v listoch:
- Listy paradajok obsahovali viac ako 200-krát vyššiu koncentráciu liečiv než samotné plody.
- V listoch mrkvy bola koncentrácia sedemkrát vyššia ako v jej koreňoch.
Vedci však upokojujú, že namerané hodnoty momentálne nie sú dôvodom na paniku. Pomáhajú nám však pochopiť mechanizmus pohybu chemických zlúčenín.
Farmaceutiká putujú s vodou do listov, kde sa voda odparí a látky zostanú uväznené v bunkových stenách alebo vakuolách, keďže rastliny nemajú mechanizmus na ich vylučovanie.
Liečivá v odpadovej vode
Štúdia preukázala, že rôzne lieky sa vstrebávajú odlišne. Napríklad lamotrigín sa v tkanivách vyskytoval len v nízkych dávkach, zatiaľ čo karbamazepín sa kumuloval vo vyšších koncentráciách, a to aj v jedlých častiach.
Carsten Prasse, spoluautor štúdie, podotýka, že prítomnosť liečiv v odpadovej vode nemusí mať priamy negatívny dopad na spotrebiteľa, no je nevyhnutné brať do úvahy aj ich vedľajšie produkty (metabolity). Tieto poznatky budú kľúčové pre regulačné orgány pri nastavovaní budúcich noriem pre bezpečnosť potravín a kvalitu závlahovej vody.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
