Sviatok zostal, voľno na tento rok zmizlo. Prečo vlastne ide o výnimku? Utorok 15. septembra bude na Slovensku vyzerať úplne inak ako po minulé roky. Ide o dočasnú jednoročnú výnimku prijatú v rámci konsolidácie verejných financií, pričom rovnaký režim platil tento rok už 8. mája. Ak sa legislatíva nezmení, 15. september bude od roku 2027 znovu plnohodnotným dňom pracovného pokoja.
Dočasnosť tohto opatrenia bola vynútená medzinárodným právom. Slovenská republika je totiž viazaná Základnou zmluvou so Svätou stolicou, v ktorej sa zaviazala rešpektovať 15. september ako deň pracovného pokoja. Trvalé zrušenie voľna by znamenalo porušenie medzinárodnej zmluvy, preto Vatikán diplomatickou nótou súhlasil výlučne s jednoročným pozastavením tohto záväzku pre rok 2026.
Pre väčšinu zamestnancov je praktický dôsledok jednoduchý: ak majú na utorok naplánovanú pracovnú zmenu, musia nastúpiť do práce tak ako počas bežného pracovného dňa. Národný inšpektorát práce potvrdzuje, že zamestnávateľ môže 15. septembra nariadiť prácu bez osobitných obmedzení, ktoré sa inak vzťahujú na dni pracovného pokoja.
Do práce sa ide, sviatočný príplatok však zostal. Koľko dostanete na výplate?
Práve tu vzniká najväčší paradox celej zmeny. Hoci sa 15. september z pohľadu pracovného času správa ako obyčajný utorok, pri výplate je stále sviatkom. Zamestnanec, ktorý bude pracovať, preto nepríde o sviatočný príplatok.
Zákonník práce stanovuje, že za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a k nej mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 percent jeho priemerného zárobku.
Neznamená to však vždy jednoducho „dvojnásobnú hodinovku“. Sviatočný príplatok sa pri zamestnancovi v pracovnom pomere počíta z jeho priemerného zárobku za predchádzajúci štvrťrok (apríl až jún), ktorý býva vďaka odmenám či prémiám vyšší než základná hodinová mzda.
Pozrite sa, ako sa 8-hodinová zmena v tento deň prejaví na výplate zamestnanca a na nákladoch zamestnávateľa:
| Priemerný zárobok zamestnanca | Hrubý príplatok za 8 h | Orientačne v čistom pre zamestnanca | Dodatočný náklad firmy s odvodmi |
|---|---|---|---|
| 5,259 €/h (min. mzda) | 42,07 € | ~29,17 € | ~57,30 € |
| 8,00 €/h | 64,00 € | ~44,38 € | ~87,17 € |
| 10,00 €/h | 80,00 € | ~55,47 € | ~108,96 € |
| 15,00 €/h | 120,00 € | ~83,20 € | ~163,44 € |
| 20,00 €/h | 160,00 € | ~110,94 € | ~217,92 € |
Tento prepočet odhaľuje hlavný ekonomický háčik. Ak má zamestnanec priemernú hodinovku 10 eur, za zmenu získa hrubý príplatok 80 eur, z čoho mu na účte po zdanení zostane približne 55 eur. Zamestnávateľa však tento jediný príplatok po započítaní odvodov stojí dodatočných 109 eur navyše k bežnej mzde. Preto sa časť firiem rozhoduje, či sa im prevádzku vôbec oplatí otvoriť.
Odlišné pravidlá platia pre ľudí pracujúcich na dohodu. Pri dohodároch sa sviatočné zvýhodnenie nevypočítava z ich osobného priemeru, ale za každú odpracovanú hodinu sa ich odmena zvyšuje najmenej o sumu minimálnej hodinovej mzdy (5,259 €/h pre rok 2026). Pri 8-hodinovej zmene tak dohodár získa pevný príplatok 42,07 eura v hrubom.
Namiesto peňazí náhradné voľno, no ak chcete zostať doma, miniete dovolenku
Sviatočný príplatok nemusí byť jedinou možnosťou. Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu písomne dohodnúť na náhradnom voľne. Za jednu odpracovanú hodinu cez sviatok patrí jedna hodina voľna neskôr. V takom prípade zamestnanec 100-percentný príplatok nedostane, no zamestnávateľ mu voľno nemôže nariadiť jednostranne.
Pre zamestnancov je však dôležitá iná nepríjemná zmena. Za normálnych okolností platí, že ak sviatok pripadne na pracovný deň, do dovolenky sa nezapočíta.
V utorok 15. septembra 2026 to však neplatí! Keďže ide o bežný pracovný deň, zamestnanec, ktorý nechce nastúpiť do práce, musí požiadať o dovolenku a jeden deň sa mu z ročného nároku nekompromisne odpočíta.
Zamestnávateľ zároveň nemôže zamestnancovi oznámiť zo dňa na deň, že si musí vziať dovolenku. Pri nariadení dovolenky platí povinnosť informovať zamestnanca najmenej 14 dní vopred. Ak firma zatvorí bez dodržania lehoty, ide o prekážku na strane zamestnávateľa a pracovník má nárok na náhradu mzdy.
Pozor na dane: 15. september termíny automaticky neposúva
Pre podnikateľov a účtovníkov je mimoriadne dôležitý daňový detail. Daňový poriadok umožňuje presunúť lehotu na najbližší pracovný deň iba vtedy, ak jej koniec pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja.
Lenže 15. september 2026 dňom pracovného pokoja nie je.
Finančná správa SR preto vo svojom oficiálnom daňovom kalendári eviduje viaceré povinnosti priamo na utorok 15. septembra. Ide napríklad o odvedenie dane z príjmov vyberanej zrážkou či odvedenie sumy na zabezpečenie dane. Kto má daňovú povinnosť s termínom 15. septembra, nemôže počkať na stredu 16. septembra, inak mu hrozia pokuty a úroky z omeškania.
Banky, obchody a školy: Kde nakúpite a čo ostane zatvorené?
Prevádzka služieb bude v utorok vyzerať odlišne podľa typu inštitúcie:
Obchody a supermarkety: Zákaz maloobchodného predaja sa už na 15. september nevzťahuje. Kaufland, BILLA, Tesco, Lidl či COOP Jednota avizovali na utorok štandardné otváracie hodiny bežného dňa.
Bankové platby vs. pobočky: Európsky platobný systém TARGET aj Národná banka Slovenska fungujú v plnom režime a SEPA platby odchádzajú bez zdržania. Kamenné pobočky veľkých bánk (Slovenská sporiteľňa, VÚB, ČSOB) však zostávajú zatvorené, aby neplatili masívne príplatky personálu. Naopak, Prima banka či Slovenská pošta otvárajú v bežnom režime.
Školy a nárok na OČR: Školy majú vyučovať. Ak však riaditeľ vyhlási riaditeľské voľno (často z úsporných dôvodov zriaďovateľa na príplatkoch pre nepedagogických pracovníkov), rodičia detí do 11 rokov majú nárok na ošetrovné (OČR) zo Sociálnej poisťovne. Stačí vyplniť formulár potvrdený školou a doručiť ho zamestnávateľovi. Ak škola funguje a rodič si dieťa nechá doma sám, nárok na OČR nevzniká.
Štát chcel viac práce, firmy upozorňujú na drahšiu pracovnú silu
Zrušenie pracovného voľna je súčasťou konsolidačných opatrení na podporu ekonomiky. Ministerstvo financií SR pôvodne komunikovalo pri širšom balíku úspor výnos 230 miliónov eur, no ide o číslo zahrňujúce širšie zmeny vrátane maloobchodu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) neskôr spresnila, že statický výnos zo zrušenia troch dní pracovného pokoja dosiahne v roku 2026 približne 45 miliónov eur.
Dôvod nižšieho výnosu je intuitívny. Ak firma pošle zamestnanca do práce, získa síce produkčný deň, no platí 100-percentný príplatok. Mnohé podniky a samosprávy preto radšej zvolia odstávky, hromadné dovolenky či riaditeľské voľná, čím sa teoretický počet novoodpracovaných hodín v ekonomike znižuje.
Pätnásty september tak prinesie unikátny stav: do práce sa ide normálne, no výplatná páska sa bude riadiť pravidlami sviatku.
