Vyplýva to z randomizovanej klinickej štúdie publikovanej v odbornom časopise Antioxidants. Vedci z Barcelony skúmali účinky pravidelnej konzumácie koncentrovaného paradajkového pretlaku, ktorý je bohatým zdrojom lykopénu. Po troch mesiacoch zaznamenali lepšie výsledky v testoch selektívnej pozornosti a asociatívnej pamäti.
Tri mesiace jedli paradajkový pretlak
Do výskumu bolo pôvodne zaradených 47 zdravých ľudí vo veku 40 až 55 rokov, pričom celú štúdiu dokončilo 42 účastníkov. Išlo o takzvanú crossover štúdiu, takže tí istí ľudia postupne absolvovali obe skúmané podmienky.
Počas jedného trojmesačného obdobia konzumovali každý deň koncentrovaný paradajkový pretlak v množstve 0,5 gramu na kilogram telesnej hmotnosti. V priemere to podľa autorov predstavovalo približne 35 gramov denne, teda množstvo približne zodpovedajúce trom polievkovým lyžiciam. Denná dávka dodávala približne 38 mg lykopénu.
Druhé trojmesačné obdobie bolo kontrolné. Účastníci vtedy dodržiavali stravu s obmedzeným množstvom lykopénu. Medzi oboma obdobiami nasledovala mesačná prestávka, aby sa čo najviac obmedzil vplyv predchádzajúcej diéty na ďalšiu fázu experimentu.
Pred jednotlivými obdobiami navyše obmedzili potraviny bohaté na lykopén. Nešlo teda iba o samotné paradajky, ale aj o ďalšie jeho zdroje.
Po troch mesiacoch prišli testy. Rozdiel bol merateľný
Vedci účastníkom testovali viacero oblastí kognitívneho výkonu. A práve tu sa objavili zaujímavé výsledky.
Po období s paradajkovým pretlakom sa zlepšila selektívna pozornosť, teda schopnosť sústrediť sa na podstatné informácie a zároveň ignorovať rušivé podnety. V porovnaní s kontrolným obdobím sa skóre koncentrácie zvýšilo v priemere o 7,2 bodu a rýchlosť spracovania informácií o 8,3 bodu.
Zlepšenie vedci zaznamenali aj pri asociatívnej pamäti, konkrétne pri úlohe, v ktorej si účastníci spájali tváre s menami. Naopak, pri testoch exekutívnych funkcií významné zlepšenie nezaznamenali.
Neznamená to teda, že tri lyžice paradajkového pretlaku doslova spôsobia, že „mozog bude fungovať ako počítač“. Výsledky sú oveľa konkrétnejšie – pravidelná konzumácia paradajkového pretlaku bola v tejto malej skupine zdravých ľudí spojená so zlepšením určitých parametrov pozornosti a pamäti.
V krvi výrazne pribudol lykopén
Výskumníci sledovali aj krv účastníkov. Po paradajkovom období podľa štúdie výrazne vzrástla koncentrácia lykopénu.
Lykopén je karotenoid zodpovedný za typické červené sfarbenie paradajok. Vedcov zaujíma okrem iného pre svoje antioxidačné a protizápalové vlastnosti a tiež preto, že dokáže prechádzať hematoencefalickou bariérou oddeľujúcou krvný obeh od mozgového tkaniva.
Zaujímavé bolo, že čím viac sa účastníkom zvýšila hladina lykopénu v krvi, tým lepšie boli v priemere aj zmeny v niektorých testoch pozornosti. Súvislosť bola síce mierna, ale štatisticky významná.
Vedci sledovali aj BDNF, teda mozgový neurotrofický faktor – bielkovinu dôležitú pre fungovanie a plasticitu nervového systému. Jeho hladina po paradajkovej intervencii vykázala nárast na hranici štatistickej významnosti, takže tento výsledok nemožno považovať za jednoznačný dôkaz účinku.
Pozreli sa priamo na fungovanie mozgových sietí
Ešte zaujímavejšia časť experimentu využila funkčnú magnetickú rezonanciu. Vedci sledovali, ako spolu komunikujú jednotlivé oblasti mozgu v pokoji.
Po období s paradajkovým pretlakom zaznamenali zmeny funkčnej konektivity v niektorých mozgových sieťach, vrátane frontoparietálnej a sluchovej siete. Počas kontrolného obdobia sa zasa objavili odlišné zmeny v dorzálnej sieti pozornosti.
Autori uvažujú, že tieto rozdiely by mohli odrážať určitú reorganizáciu mozgových sietí súvisiacu s efektívnejším spracovaním informácií. Tu je však potrebná mimoriadna opatrnosť. Zobrazovacia časť štúdie zahŕňala iba malú podskupinu účastníkov, a preto bude potrebné výsledok potvrdiť vo väčších výskumoch.
Prečo práve paradajkový pretlak?
Čerstvé paradajky sú výborným zdrojom lykopénu, ale tepelná úprava má v tomto prípade zaujímavú výhodu. Spracovaním paradajok sa mení štruktúra potraviny a lykopén sa môže stať pre organizmus biologicky dostupnejším.
Koncentrovaný paradajkový pretlak navyše obsahuje na relatívne malé množstvo potraviny vysokú koncentráciu paradajkových látok. To z neho robí praktický spôsob, ako lykopén zaradiť do jedálnička.
Vedci však upozorňujú, že paradajky neobsahujú iba lykopén. Nachádza sa v nich celý komplex ďalších karotenoidov, polyfenolov, vitamínov a ďalších bioaktívnych látok. Zo štúdie preto nemožno vyvodiť, že za všetky pozorované zmeny môže samotný lykopén.
Výsledky sú sľubné, ale štúdia bola malá
Výsledky sú zaujímavé najmä preto, že nešlo iba o pozorovanie ľudí, ktorí bežne jedia veľa paradajok. Išlo o randomizovanú crossover klinickú štúdiu, v ktorej každý účastník absolvoval obe diéty.
Stále však existujú významné obmedzenia. Štúdiu dokončilo iba 42 ľudí, všetci boli zdraví a mali 40 až 55 rokov. Z výsledkov preto nemožno automaticky usudzovať, že rovnaký efekt nastane u seniorov, detí alebo ľudí s neurologickým ochorením.
Výskum navyše trval iba tri mesiace na jednu intervenciu. Nevieme teda, či by pozorované rozdiely pretrvávali dlhodobo ani či pravidelná konzumácia paradajkového pretlaku dokáže znižovať riziko demencie alebo iných ochorení mozgu. To táto štúdia neskúmala.
Výsledok však ponúka zaujímavú stopu: obyčajná potravina, ktorú mnohí používajú pri varení niekoľkokrát do týždňa, môže mať vplyv aj na procesy, ktoré by sme s ňou na prvý pohľad nespájali.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: svetzvedavo.sk
