Tím výskumníkov analyzoval údaje osôb nad 40 rokov, ktoré pôvodne nemali žiadne neurodegeneratívne ochorenia. V odbornom časopise následne priniesli presvedčivé dôkazy o tom, že aj jediný pád zvyšuje pravdepodobnosť rozvoja demencie o 20 % oproti ľuďom bez histórie pádov.
Vedci odhalili drobné rozdiely
Vedci preskúmali tisíce publikácií a zamerali sa na rozsiahle metaanalýzy zahŕňajúce milióny účastníkov. Zo zozbieraných údajov vyplýva, že u dospelých v strednom a staršom veku s anamnézou pádov bol výskyt budúcej demencie citeľne vyšší. Kým v skupine ľudí bez pádov sa ochorenie vyvinulo u necelých 8 % účastníkov, medzi tými, ktorí spadli aspoň raz, to bolo viac než 12 %.
Výskumníci upozorňujú, že dôležitá je aj frekvencia nehôd. Hoci už len jeden jediný pád po štyridsiatke predstavuje varovný signál, opakované pády toto riziko ešte znásobujú.
Súvislosť medzi pádmi a mozgom
Mechanizmus tohto prepojenia zatiaľ nie je úplne jasný, no vedci naznačujú niekoľko možných vysvetlení. Pády môžu viesť k poraneniam hlavy, ktoré priamo poškodzujú mozog a urýchľujú kognitívny úpadok.
Na druhej strane môžu byť problémy s rovnováhou a koordináciou jedným z prvých, často nepovšimnutých príznakov začínajúcej demencie. To by však znamenalo, že choroba spôsobuje pády ešte predtým, ako je oficiálne diagnostikovaná.
Nedajte sa zastrašiť jedným potknutím
Dôležitú úlohu zohrávajú aj psychologické dôsledky. Starší ľudia sa po páde často začínajú vyhýbať fyzickej aktivite a sociálnym kontaktom zo strachu z ďalšieho úrazu. Práve pohyb a socializácia sú však kľúčové pre ochranu mozgu. Keď človek obmedzí svoje aktivity, urýchli sa tým úbytok kognitívnych schopností, čo následne vedie k ďalším pádom a vytvoreniu nebezpečného začarovaného kruhu.
Opakujúce sa pády by preto mali slúžiť ako dôležitý varovný signál, ktorý umožní lekárom a rodine včas identifikovať ohrozených ľudí a začať s potrebnou prevenciou.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
