Ako informuje ScienceAlert, vedci zo Stanfordovej univerzity analyzovali zdravotné údaje takmer 36-tisíc ľudí. Výsledky publikované v odbornom časopise Atherosclerosis naznačujú, že xantelazmy – charakteristické žltkasté ložiská na viečkach – by mohli slúžiť ako ľahko viditeľný marker zvýšeného kardiovaskulárneho rizika.
Žlté ložiská sa objavujú najmä okolo očí
Odborne sa nazývajú xantelazmy (xanthelasma palpebrarum). Ide o mäkké, žltkasté až krémové ložiská, ktoré sa zvyčajne vytvárajú na koži v okolí očí.
Ich charakteristická farba nie je náhodná. V ložiskách sa nachádzajú bunky nazývané makrofágy naplnené cholesterolom a ďalšími tukmi. Samotné xantelazmy sú nezhubné a človeku spravidla bezprostredne neškodia. Často sa spájajú so zvýšenou hladinou cholesterolu a inými poruchami metabolizmu tukov, objaviť sa však môžu aj u ľudí, ktorí nemajú vysoký cholesterol v krvi.
Práve táto podobnosť zaujala vedcov. Pri ateroskleróze sa totiž tukové látky a ďalšie zložky hromadia v stenách tepien a postupne vytvárajú pláty, ktoré môžu obmedzovať prietok krvi. Ateroskleróza pritom môže celé roky postupovať bez výrazných príznakov.
Vedci sa preto pýtali: môže byť niečo viditeľné na koži zároveň stopou upozorňujúcou na vyššie riziko problémov s cievami?
Vedci sledovali takmer 18-tisíc ľudí so xantelazmami
Výskumníci využili rozsiahlu databázu elektronických zdravotných záznamov TriNetX. Identifikovali 17 925 dospelých so xantelazmami a porovnali ich s rovnakým počtom ľudí bez týchto zmien.
Kontrolnú skupinu tvorili pacienti s presbyopiou, teda vekom podmieneným zhoršením zaostrovania na blízko. Výskumníci ju zvolili aj preto, že títo ľudia absolvovali očné vyšetrenie, a bolo teda možné lepšie zachytiť, či xantelazmy mali alebo nie.
Obe skupiny boli následne štatisticky porovnané tak, aby sa čo najviac podobali v ďalších charakteristikách. Ľudia, ktorí už pred začiatkom sledovania prekonali infarkt, mozgovú príhodu alebo tranzitórny ischemický atak (TIA), boli z analýzy vylúčení.
Rozdiel sa ukázal už počas prvého roka
Výsledky boli výrazné. Počas prvého roka dostalo infarkt 1 percento ľudí so xantelazmami, zatiaľ čo v kontrolnej skupine to bolo 0,35 percenta.
Pri mozgovej príhode bol rozdiel podobný: postihla 0,95 percenta ľudí so xantelazmami oproti 0,30 percenta ľudí bez nich. Tranzitórny ischemický atak, niekedy označovaný ako „mini-mŕtvica“, sa objavil u 0,60 percenta prvej skupiny a 0,19 percenta kontrolnej skupiny.
V absolútnych číslach ide stále o relatívne malé percentá. Rozdiel medzi skupinami bol však výrazný. Po štatistickom vyhodnotení bolo počas prvého roka riziko infarktu približne 2,9-násobné, riziko mozgovej príhody približne 3,4-násobné a riziko TIA približne 3,3-násobné.
Vyššie riziko nezmizlo ani po desiatich rokoch
Vedci sa neobmedzili iba na krátkodobé sledovanie. Rozdiel medzi skupinami zostával viditeľný aj po piatich a desiatich rokoch.
Po desiatich rokoch sa infarkt objavil u 3,13 percenta ľudí so xantelazmami oproti 1,73 percenta kontrolnej skupiny. Mozgovú príhodu zaznamenali u 3 percent oproti 1,53 percenta a TIA u 2 percent oproti 1,13 percenta.
Autori preto dospeli k záveru, že prítomnosť xantelaziem bola spojená s vyšším krátkodobým aj dlhodobým výskytom závažných srdcovo-cievnych a cerebrovaskulárnych príhod.
To však neznamená, že žlté ložiská na viečkach spôsobujú infarkt alebo mozgovú príhodu. Štúdia ukázala súvislosť, nie príčinný vzťah.
Nešlo iba o ľudí s vysokým cholesterolom
Práve toto patrí medzi najzaujímavejšie zistenia výskumu. Vedci skúmali, či sa výsledok dá jednoducho vysvetliť tým, že ľudia so xantelazmami častejšie trpia vysokou hladinou tukov v krvi.
Ukázalo sa však, že výskyt závažných kardiovaskulárnych príhod bol u ľudí so xantelazmami podobný bez ohľadu na to, či mali diagnostikovanú hyperlipidémiu.
To naznačuje, že žlté ložiská okolo očí môžu poskytovať určitú informáciu o kardiovaskulárnom riziku aj nad rámec jednoduchého pohľadu na výsledok cholesterolu.
Nie je to pritom úplne nová myšlienka. Už starší veľký populačný výskum z Dánska spájal xantelazmy so zvýšeným rizikom infarktu a ischemickej choroby srdca nezávisle od hladiny cholesterolu a triglyceridov. Nová štúdia však prináša ďalšie údaje a zahŕňa aj riziko mozgovej príhody a TIA.
Máte ich pri očiach? Netreba panikáriť
Xantelazma nie je dôkazom, že sú tepny konkrétneho človeka „upchaté cholesterolom“, ani predpoveďou, že dostane infarkt. Je to však viditeľný znak, pri ktorom môže mať zmysel skontrolovať celkové kardiovaskulárne riziko.
Autori štúdie upozorňujú, že ľudia často prichádzajú so xantelazmami k dermatológovi predovšetkým z kozmetických dôvodov. Práve táto návšteva však môže byť príležitosťou skontrolovať krvný tlak, lipidový profil a ďalšie rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení.
Pravidelné kontroly a včasné riešenie vysokého krvného tlaku, porúch lipidov či nezdravého životného štýlu môžu pomôcť znižovať kardiovaskulárne riziko.
Žltkasté ložiská na viečkach teda samy osebe nie sú nebezpečné. Nové údaje však naznačujú, že by sme ich nemali automaticky považovať iba za kozmetickú záležitosť.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: svetzvedavo.sk
