V kuchyni ho často vnímame len ako zaujímavú prílohu či kulinársky doplnok, no z hľadiska nášho zdravia dokáže baklažán ponúknuť oveľa viac než len špecifickú chuť. V surovom stave je prirodzene nízkokalorický a telu dodáva dôležitú vlákninu spolu s bioaktívnymi látkami, ktoré sa koncentrujú najmä v jeho šupke. Zásadný problém pre naše trávenie a líniu však nastáva v momente, keď skončí vo fritéze alebo na panvici s veľkým množstvom oleja. Pre svoju špongiovitú štruktúru totiž tuk okamžite nasaje a vtedy sa táto inak ľahká a diétna zelenina bleskovo mení na podstatne ťažšie jedlo. Ako z neho teda vyťažiť maximum bez toho, aby uškodil vášmu telu?
Prečo je šupka baklažánu dôležitá?
V 100 g surového baklažánu nájdeme len približne 25 kcal, minimum tuku a veľa vody. Jeho najvzácnejšia časť sa však neskrýva v dužine, ale priamo v šupke. Práve tam sa nachádzajú cenné antokyány, vrátane nasunínu, a polyfenoly, ako napríklad kyselina chlorogenová. Tieto zlúčeniny pôsobia ako antioxidanty – pomáhajú obmedzovať oxidačný stres, teda nadbytok reaktívnych molekúl, ktoré poškodzujú bunky. Odborné prehľady štúdií naznačujú, že bioaktívne zložky baklažánu sa spájajú s priaznivým vplyvom na metabolizmus a srdcovo-cievny systém. Neznamená to síce, že samotná zelenina má priamo liečivé účinky, no v praxi platí, že lúpaním baklažánu sa ochudobňujete o veľkú časť týchto prospešných látok. Ak je baklažán čerstvý a kvalitný, zvyčajne je lepšie nešúpať ho.
Baklažán, srdce a cholesterol
Baklažán nie je „zázračným liekom na cholesterol“, ale dokáže zmysluplne podporiť stravovanie prospešné pre srdce. Obsahuje vlákninu, ale aj draslík a horčík – minerály kľúčové pre správne fungovanie srdcového svalu a reguláciu krvného tlaku. Údaje Ministerstva poľnohospodárstva USA (USDA) potvrdzujú, že surový baklažán má zároveň veľmi nízky obsah sodíka, čo je obrovským plusom pre každodenný jedálniček.
Prehľad publikovaný v odbornom časopise Food Chemistry upozorňuje, že baklažán bol skúmaný aj z hľadiska jeho vplyvu na metabolický syndróm, vrátane lipidového profilu a metabolizmu sacharidov. Autori však zdôrazňujú, že pozitívne výsledky odrážajú skôr celkovú stravu bohatú na zeleninu, než izolovaný efekt jednej potraviny. Inými slovami: baklažán je vynikajúcou súčasťou stravovania pre zdravé srdce, no nenahrádza liečbu vysokého krvného tlaku, hypercholesterolémie ani odporúčania vášho lekára.
Pomáha baklažán pri vysokej hladine cukru?
Baklažán je zelenina s nízkou energetickou hustotou a nízkym obsahom stráviteľných sacharidov. Vďaka tomu výborne zapadá do jedálnička ľudí s inzulínovou rezistenciou alebo cukrovkou 2. typu. Zásadnú úlohu tu zohráva vláknina, ktorá spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka a znižuje rýchlosť vstrebávania glukózy po jedle. Niektoré štúdie naznačujú, že obsiahnuté polyfenoly (najmä kyselina chlorogenová) môžu priaznivo ovplyvňovať metabolizmus glukózy.
Ide o veľmi sľubný smer, no v súčasnosti hovoríme predovšetkým o biologických mechanizmoch a dátach z experimentov či menších klinických testov. Pre bežného pacienta je dôležitejšia prax: o vplyve na hladinu cukru v krvi (glykémiu) rozhoduje vždy celé jedlo. Pečený baklažán so zeleninou a zdrojom kvalitných bielkovín bude v tele fungovať úplne inak ako ten, ktorý obalíte v trojobale, vypražíte a zjete s veľkým množstvom bieleho pečiva.
Najväčšia pasca – vyprážanie baklažánu
Ide o jednu z tých potravín, ktorých zdravotný profil kriticky závisí od spôsobu tepelnej úpravy. Dužina baklažánu má pórovitú, špongiovitú štruktúru, a preto pri vyprážaní mimoriadne rýchlo nasáva tuk. Výsledok je jasný: samotná zelenina zostáva nízkokalorická, ale hotové jedlo naberá na kalóriách raketovým tempom. Pri smažení vo veľkom množstve oleja baklažán stráca svoju „ľahkosť“. Zvyšuje sa kalorická hodnota porcie a s ňou aj podiel tukov, čo je kľúčové pre ľudí, ktorí si strážia telesnú hmotnosť, cholesterol alebo cukor.
Z hľadiska zdravia je neporovnateľne lepšou voľbou pečenie, grilovanie alebo dusenie s minimálnym množstvom kvalitného tuku. Pamätajte, že zdravotné benefity akejkoľvek zeleniny nedokážu neutralizovať to, čo s ňou vyvediete na panvici. Je to častý omyl pri vnímaní „zdravých produktov“ – aj ten najhodnotnejší základ môže zmeniť svoj vplyv na organizmus, ak zvolíte nesprávny spôsob prípravy.
Kto by si mal dávať na baklažán pozor?
Pre drvivú väčšinu populácie je baklažán úplne bezpečnou voľbou, obzvlášť po tepelnej úprave. Sú však situácie, v ktorých sa oplatí zvýšiť pozornosť:
- Tráviace ťažkosti: Baklažán patrí medzi ľuľkovité rastliny a obsahuje glykoalkaloidy – prirodzené obranné látky. Vo väčšom množstve, najmä v nedozretých alebo nesprávne skladovaných kusoch, môžu dráždiť tráviaci trakt. Citlivejší jedinci sa niekedy sťažujú na nevoľnosť, bolesť brucha alebo črevný diskomfort.
- Histamínová intolerancia: Opatrnosť je na mieste u ľudí s citlivosťou na histamín. U niektorých pacientov môže baklažán zhoršiť prejavy ako svrbenie, začervenanie pokožky či bolesti hlavy.
- Obličkové kamene: Keďže baklažán obsahuje oxaláty (šťavelany), ľudia so sklonom k tvorbe oxalátových obličkových kameňov by si mali dávať pozor na nadmerne veľké porcie.
Ak sa u vás po konzumácii baklažánu pravidelne objavujú tráviace alebo kožné problémy, je vhodné tento stav konzultovať s lekárom alebo klinickým nutričným terapeutom.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
