Zvyčajne môže vyplývať z príliš krátkeho nočného spánku alebo z celkových problémov so spánkom. Niekedy je však spôsobená inými ochoreniami alebo vedľajšími účinkami určitých liekov. Čo presne znamená denná ospalosť a ako si s ňou poradiť?
Čo je to denná ospalosť?
V prípade dennej ospalosti môžeme niekedy hovoriť o stave nazývanom nadmerná denná ospalosť (z anglického Excessive Daytime Sleepiness; EDS). Tento stav spôsobuje, že pre človeka je mimoriadne ťažké počas dňa nezaspať, čo výrazne narúša jeho normálne fungovanie. Na tomto mieste je dôležité rozlišovať medzi dennou ospalosťou a klasickým pocitom vyčerpania. Unavení ľudia pociťujú slabosť a veľmi rýchlo sa vyčerpajú pri akejkoľvek činnosti, no zvyčajne nezaspávajú vo chvíľach, keď by mali zostať bdelí. Pri nadmernej dennej ospalosti však človek môže zaspať napríklad:
- na verejnom mieste (na stretnutí alebo v škole),
- počas rozhovoru s inou osobou,
- pri bežnom sedení,
- počas čítania alebo sledovania televízie,
- v aute,
- počas sledovania divadelného predstavenia.
Takíto ľudia majú tiež tendenciu k opakovanému zdriemnutiu si počas dňa. Tieto denné spánky však často neprinášajú osvieženie. Zaujímavosťou je, že štúdia publikovaná v roku 2019 v prestížnom vedeckom časopise Nature Communications ukázala, že 10 až 20 % ľudí trpí do určitej miery nadmernou ospalosťou. Príčin však môže byť mnoho a každá z nich si vyžaduje iný prístup k liečbe.
Príčiny dennej ospalosti
Spánkové apnoe
Denná ospalosť môže signalizovať problémy so spánkovým apnoe, čo je stav, pri ktorom pacient počas noci opakovane prestáva a začína dýchať. Okrem zaspávania počas dňa môže apnoe spôsobovať:
- hlasné chrápanie a lapanie po dychu počas spánku,
- bolesť hrdla a ranné bolesti hlavy,
- problémy s koncentráciou,
- podráždenosť.
Spánkové apnoe by sa nemalo podceňovať, pretože môže prispievať k vysokému krvnému tlaku, iným srdcovým problémom, ale aj k cukrovke 2. typu a obezite. Existujú dva hlavné druhy spánkového apnoe, pričom obe narúšajú hlboký spánok:
- Obštrukčné spánkové apnoe (OSA) – vzniká, keď mäkké tkanivá v zadnej časti hrdla ochabnú a zablokujú prúdenie vzduchu.
- Centrálne spánkové apnoe (CSA) – vzniká, keď mozog nevysiela dýchacím svalom signál, aby dýchali.
Niektorí ľudia trpia tzv. zmiešaným spánkovým apnoe, ktoré je kombináciou oboch vyššie spomenutých typov. K populárnym metódam liečby patrí použitie pretlakového prístroja (pacient má na tvári masku a prístroj počas spánku vháňa do hrdla stlačený vzduch, čím bráni jeho kolapsu) alebo špeciálnych ústnych aparátov.
Nedostatok spánku
Toto je pravdepodobne najčastejší dôvod dennej ospalosti. Podľa Americkej akadémie spánkovej medicíny (AASM) potrebujú dospelí 7 až 8 hodín spánku každú noc, aby sa na druhý deň cítili bdelí a oddýchnutí. Približne 20 % dospelých však nespí dostatočne dlho. Typickými príčinami nedostatku spánku sú nadmerný alebo nepravidelný pracovný čas, osobné povinnosti či skryté ochorenia. Vo väčšine prípadov dokážu jednoduché zmeny životného štýlu výrazne zlepšiť dĺžku a kvalitu spánku.
Syndróm nepokojných nôh (RLS)
Tento stav spôsobuje nekontrolovateľné nutkanie hýbať nohami a zvyčajne je sprevádzaný nepríjemnými pocitmi, ako je pulzovanie alebo svrbenie v nohách. Tieto pocity ustúpia, až keď sa človek postaví a začne kráčať. RLS, ktorý sa objavuje večer, môže spôsobiť vážne problémy so zaspávaním. Presná príčina nie je známa, no časť vedcov sa domnieva, že to súvisí s abnormalitami neurotransmitera dopamínu, ktorý hrá úlohu pri kontrole pohybu svalov. Iné štúdie naznačujú, že stav môže byť spôsobený nízkou hladinou železa. Liečba zahŕňa zmenu spánkových návykov, pravidelnú fyzickú aktivitu a zanechanie fajčenia. V ťažších prípadoch sú potrebné lieky regulujúce hladinu dopamínu a železa.
Narkolepsia
Ďalším dôvodom môže byť narkolepsia, pri ktorej pacient zaspí náhle a v nevhodnom čase. Pri tomto ochorení mozog nedokáže správne regulovať cyklus spánku a bdenia. V noci sa pacient často budí a cez deň máva epizódy nadmernej ospalosti. Osoby s narkolepsiou môžu zaspať aj uprostred rozhovoru alebo počas jedla. Mnohí trpia aj spánkovou paralýzou či halucináciami. Tento stav je často nesprávne diagnostikovaný ako psychiatrická porucha. Ochorenie sa zvyčajne rozvinie u ľudí vo veku od 7 do 25 rokov. Liečba zahŕňa stimulanty na udržanie bdelosti a antidepresíva na kontrolu halucinácií a spánkovej paralýzy.
Depresia a iné duševné ochorenia
Únava a denná ospalosť sú medzi ľuďmi s depresiou veľmi bežné. Ďalšími príznakmi sú pocity smútku, beznádeje či ťažkosti s koncentráciou. Liečba môže zahŕňať farmakoterapiu, psychoterapiu (ako je kognitívno-behaviorálna terapia – CBT) alebo ich kombináciu. K ďalším duševným poruchám, ktoré spôsobujú ospalosť, patrí bipolárna porucha a sezónna afektívna porucha (SAD). Tieto stavy môžu spôsobovať predĺžený spánok a častejšie zdriemnutia. Ospalosť môže byť tiež priamym vedľajším účinkom psychiatrickej liečby.
Vedľajšie účinky liekov
Ak sú vedľajšie účinky neúnosné, lekár môže odporučiť zmenu lieku alebo úpravu dávky. Denná ospalosť teda často vyplýva z užívania konkrétnych liekov, ako sú napríklad:
- antihistaminiká,
- antipsychotiká,
- antiemetiká (lieky proti zvracaniu),
- antidepresíva,
- sedatíva,
- lieky na vysoký krvný tlak.
Vek a prirodzené starnutie
Podľa štúdie publikovanej v roku 2012 v Handbook of Clinical Neurology trávia starší ľudia v posteli najviac času, no kvalita ich spánku je najnižšia. S pribúdajúcim vekom sa skracuje čas strávený v hlbokom spánku a častejšie dochádza k nočnému prebúdzaniu.
Poruchy cyklu spánku a bdenia
Náš vnútorný cirkadiánny rytmus nám pomáha cítiť ospalosť v noci a udržiavať pozornosť cez deň. Ak sa tento rytmus naruší, môže to viesť k nadmernej dennej ospalosti. Patria sem:
- Pásmová choroba (Jet lag) – rytmus sa nezhoduje s novým časovým pásmom po cestovaní.
- Porucha spánku pri práci na zmeny – neschopnosť prispôsobiť sa večernému alebo nočnému pracovnému harmonogramu.
- Porucha 24-hodinového cyklu spánku a bdenia – bežná u nevidiacich, kedy sa systém nedokáže synchronizovať s 24-hodinovým dňom.
- Syndróm oneskorenej fázy spánku – vyskytuje sa najmä u tínedžerov a prejavuje sa posunutým zaspávaním a neskorým prebúdzaním.
- Syndróm predsunutej fázy spánku – častejší u starších ľudí; prebúdzajú sa veľmi skoro ráno a ospalosť cítia už podvečer.
Iné ochorenia
Ospalosť môže byť sprievodným javom aj pri chorobách ako: znížená funkcia štítnej žľazy, žalúdočné vredy, gastroezofageálna refluxná choroba, chronické ochorenia pečene, rakovina, Parkinsonova a Alzheimerova choroba či rôzne zápaly mozgu (napr. vírusová encefalitída).
Diagnostika dennej ospalosti
Ak je ťažké určiť príčinu, špecialista najprv odoberie anamnézu. Bude sa pýtať na lieky, náladu a spánkové návyky, prípadne odporučí vedenie spánkového denníka. Následne sa môžu vykonať diagnostické testy:
- Epworthská škála ospalosti – dotazník hodnotiaci pravdepodobnosť zdriemnutia v konkrétnych každodenných situáciách.
- Polysomnografia – nočné vyšetrenie, ktoré zaznamenáva mozgové vlny, hladinu kyslíka v krvi, srdcový tep, dýchanie a pohyby počas spánku.
- Domáci test spánkového apnoe – prenosné zariadenie na diagnostiku obštrukčného spánkového apnoe v pohodlí domova.
- Test viacnásobnej latencie spánku (MSLT) – meria rýchlosť zaspávania a fázy spánku počas viacerých krátkych zdriemnutí v priebehu dňa.
Liečba a prevencia
Liečba vždy závisí od príčiny. Pri obštrukčnom spánkovom apnoe je najúčinnejší prístroj CPAP. Syndróm nepokojných nôh sa rieši úpravou životného štýlu, masážami a doplnením železa. Narkolepsia si vyžaduje striktnú spánkovú hygienu, plánované zdriemnutia a vyhýbanie sa kofeínu. Pri depresiách pomáha kombinácia terapie, správnej stravy a fyzickej aktivity. Pri senioroch, u ktorých je ospalosť spôsobená vekom, by mal o postupoch rozhodnúť výhradne lekár, pričom predpísanie liekov musí byť dôkladne zvážené s ohľadom na ich bezpečnosť. Základom je nepodceňovať svoje príznaky, odborne ich konzultovať a vylepšiť si spánkovú hygienu.
Aké nebezpečenstvá prináša neliečená denná ospalosť?
Dennú ospalosť nemožno brať na ľahkú váhu, pretože môže mať fatálne následky. Podľa odborníkov únava každoročne prispieva k viac ako 100 000 dopravným nehodám, pričom každý šiesty smrteľný incident na cestách je spôsobený jazdou pod vplyvom silnej únavy. Ospalosť tiež zvyšuje riziko úrazov pri obsluhe strojov. Okrem nehôd vedie dlhodobý nedostatok spánku k vážnym zdravotným komplikáciám – narúša imunitný systém, zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb, obezity, metabolického syndrómu a cukrovky 2. typu. Našťastie, vo väčšine prípadov sú príčiny úspešne liečiteľné, a niekedy stačí rýchlo a jednoducho zmeniť svoje večerné návyky.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
